Žila v Cascii, kamennom meste postavenom na kopci v Umbrii. Susedná dedina je Roccaporena, kde sa v r. 1370 Rita narodila. Z námestia Cascii vidno modré nebo, zasnežené kopce, opar nad údolím, aj v zime zelené lúky plné oviec.
Jej testamentom je ruže a krv. Žila v čase dvoch pápežov, v Ríme a v Avignone – v čase intríg, vojen, vrážd a moru, ktoré zabili dve tretiny Talianov. 12-ročná Rita sa zasnúbila a 17-ročná vydala za prchkého Pavla. Bola vernou manželkou a matkou dvojičiek. Manžel sa zúčastňoval na bitkách nepriateľských rodov. Rita ho mala aj tak rada, nakoniec ho obrátila.
V r. 1401, keď zavraždili manžela, vrahom verejne odpustila. V r. 1404-5 zomreli na choleru jej obaja synovia, zostala sama. V r. 1407 sprostredkovala mier medzi znepriatelenými rodinami. Chcela vstúpiť do kláštora, ale ju trikrát odmietli: „Kláštor je pre panny a nie pre vdovy.“ Nakoniec ju prijali, nechali ju polievať vyschnutý vinič a figovník. Nezmyselnou prácou ju skúšali a dávali najavo, akú dôležitosť jej pripisujú.
Posledných 15 rokov života mala krvácajúcu stigmu na čele. V januári 1447, v treskúcej zime počas ťažkej choroby požiadala, aby jej priniesli zo záhrady kláštora rozkvitnutú ružu a z figovníka v rodnom dome dve čerstvé figy. Mysleli si, že blúzni, ale ružu a figy našli. „Ruža medzi tŕňmi symbolizuje lásku a obetu, dve figy to, že jej deti sú v nebi“, povedal sprievodca.
22.5.1447 Rita zomrela. Už 577 rokov, v nedeľu po 22.máji, v talianskych kostoloch rozdávajú ruže. Rita bola 40 rokov rehoľníčka, bola aj snúbenica, žena, matka a vdova. Je svätá beznádejných prípadov, nemožných a zúfalých situácií. Milovala ľudí, aj nepriateľov, takých, akí boli. Prežila veľa utrpenia a bolesti, všetko všetkým odpúšťala.
16.7.1627 ju Urban VIII. beatifikoval, 24.5.1899 Lev XIII. kanonizoval. Do jej katedrály v Cascii stále prúdia milióny pútnikov. Keď som tam bol, Neapolčania práve utekali k jej hrobu. Keď ich farár napomenul – najprv by mali ísť pozdraviť Ježiša, babka odpovedala: „Ježiša máme aj Neapole, Rita je len tu.“
Meno Rita nie je u nás rozšírené. Jednu poznám, desiatu vnučku. Na Slovensku je kostol sv. Rity v Zlatých Klasoch, v maďarskej dedine s rómskou komunitou. Na hodoch 22.5.2008 nás v plnom kostole vítali svätí s maďarským fúzmi. Arcibiskup Zvolenský kázal o Rite, najmä o jej modlitbách za svoje deti. Chceli sa pomstiť za vraždu otca ale zomreli skôr, ako to mohli urobiť. Omša bola maďarská, pri požehnaní vyrástol les ruží, aký som nevidel ani v Ríme
Každý sa v svojom živote stretáva s udalosťami, ktoré sa zle vyvíjajú a sú niekedy mimo nášho vplyvu. Obráťme sa vtedy na sv. Ritu a pokúsme sa žiť tak, ako voľakedy ona.
Celá debata | RSS tejto debaty