Jozef Mikloško

Minulý rok bol u nás a vo svete komplikovaný, popletený a často nezrozumiteľný. Pevne verím,  že aspoň u nás tento rok bude lepší, veď veľká väčšina Slovenska si to úprimne praje!

Ak svedkovia dôležitých udalostí vymrú, rodia sa legendy. To sa práve deje v opise a vysvetľovaní našej histórie, najmä rokov socializmu a vzniku Nežnej revolúcie a jej pokračovania. Socializmus nebola dobrá doba ale aj dnes sa Titanik kapitalizmu potápa.

Rád čítam analýzy dnešnej situácie Daga Daniša, Vladimíra Palka, Jaroslava Danišku a Petra Druláka. Ignorujú politickú korektnosť, nie sú, ako naše média hlavného prúdu, z ktorých sa nič nedozviete.

Smer vyhral voľby, Fico je demokraticky zvolený premiér, darmo ho opozícia spochybňuje. Po surovom atentáte sa rýchlo vrátil spať. Je dnes jediným našim štátnikom, iní mu nemôžu konkurovať. Vidno to najmä na jeho vyjadreniach a tlačovkách.

KDH je dnes strana bez vlastných ideí. Jeho Politické konzílium, ktorého som členom, existuje podľa stanov, ale roky nič nerobí. Predsedníctvo a väčšina jeho členov mlčia. Rady KDH nič podstatné neodsúhlasia. 15.2.2025 bude v Nitre spomienka na 35 rokov založenia KDH a jeho prvý snem, na ktorom som sa zúčastnil. Bol som na skoro všetkých snemoch a Radách, vždy som diskutoval o problémoch bez servítky na ústach. Slovensko rýchlo zabudlo, čo KDH po veľkom úsilí po r. 1989, presadilo.  Slováci to dnes berú za samozrejmé.

Mrzí ma odchod mladých do zahraničia. Čím idú ďalej, tým je menšia šanca, že sa vrátia. Ak nie sú špičkoví odborníci, nikde ich neprijmú s otvorenou náručou, to rýchlo spoznajú. Ak lekári utekajú (zdravotníctvo bolo vždy čiernou dierou štátneho rozpočtu), nech si predtým prečítajú Hippokratovu prísahu a vrátia peniaze, ktorými ich štúdium dotoval štát.

Krajiny spoločenstva V4 slabo spolupracujú. Treba uvažovať o V4+, kde by bolo aj Rakúsko, Srbsko, Rumunsko, Bulharsko a talianska Venezia Giulia. Blížilo by sa to exRakúsko-Uhorsku. Je trápne, najmä z českej strany, že vzťahy SR a ČR sa prerušili na škodu oboch.

Na Silvestra som telefonoval starému priateľovi v Prahe. Spracovaný médiami, povedal mi veľa výčitiek na Slovensko. Keď som mu povedal, že si tu celkom dobre v pokoji žijeme, iba malá menšina ľudí to spochybňuje, nechcel mi veriť.

Bol som svojho času na konferencii v Practica del Mare, keď USA, NATO a Rusko sedeli priateľsky za jedným stolom. Taliani k tomu vytvorili pozitívnu atmosféru, aj Slovensko by to dnes dokázalo.

Západ a USA sú krok pred priepasťou pre finančné špekulácie a tlač nekrytých peňazí. Na konferencii BRICS v Kazani boli hlavy 36 štátov, aj Čína, India a Rusko. USA, EÚ a EP tam nikomu nechýbali.

V bojoch na Ukrajine zomierajú zbytočne na oboch stranách každý mesiac desaťtisíce mladých. Od r. 2014 a aj predtým, sa do toho plietlo NATO. Rakety s dlhým doletom môže púšťať iba ten, kto provokuje 3. svetovú vojnu. Kto ju chce, nech sa hlási do prvej línie.

Záverom o inom: mám rád Nitru a Rím, mestá na siedmich pahorkoch. Rím aj pre Kapitol, Colosseum, Viu Appia Anticu, Protestanský cintorín, námestie sv. Petra, Viktora Emanuela, fontánu Di Trevi, Španielske námestie, Ponte Milvio,… Nitru pre Kalváriu, moju mladosť na nej, Krížovú cestu a futbalové ihrisko pred kostolom, na ktorom nás po rokoch porazili iba Dolné Krškany s reprezentantom Vilom Hrnčárom.

A.I. Solženicyn mal svojho času pravdu: „Máme stále dlhšiu minulosť a stále kratšiu budúcnosť… Ak nevyužijeme tento okamih, nevyužijeme ani hodinu, deň, ani celý život… Mladí sa dnes zaujímajú iba sebou, zrelých zaujímajú aj iní… Spisovateľ má odkrývať tajomstvá ľudského srdca, boj medzi životom a smrťou, prekonávanie duševných bolestí…“  Tieto slová si však vyžadujú inú úvahu.