Radosť a nádej zvädnutých chryzantém

31.10.2008 som publikoval svoj prvý blog ma SME s týmto názvom. Prvú diskusiu k nemu mi 3.11.2008 napísala „listicka“, známa maliarka z Florencie:  mily Jozef, som rada, ze pises na blog. Ved aj mas o com a tvoja energia je tusim nevycerpatelna 🙂 Ako to robis? Tvoj pohlad na svet moze pomoct mnohym ludom. Viera a laska su tak prepotrebne…. Pozdravujem ta aj tvoju rodinu a Vikinu! Som maliarka z Florencie – spominam casto na nase stretnutia! Drzim palce vsetkym tvojim nespocetnym zaujmom!

Po 16 rokoch – všetko dobré Maja! Stále tak krásne maľuješ? Tvojich zajačikov, anjelov a Mikulášov stále v tvojich knihách obdivujem.

V mojom prvom blogu išlo o jeseň, aj teraz je aktuálna: zožltlo lístie, v chladnom ovzduší ožívajú spomienky, do lesov vidno stále hlbšie. Hýri ohňostroj farieb, zahanbené topole stoja holé, aj večné vetvy borovíc šumia pieseň rozlúčky.  

Ó, dobo unylá, tvé tiché sbohemdání,

tvá krása smuteční jak dojíma mne dnes

– a jak je miluji tvé pyšné uvadání,

když v zlato oděl se a v purpur starý les…

(s Puškinom som sa stretol – v preklade Jozefa Horu – na jeseň roku 1961 na vojne)

Aj tento rok sme slávili Všetkých svätých a Pamiatku zosnulých. Pre veriacich sú svätí tí, čo sú v nebi. Neveriaci tiež s úctou spomínajú na mŕtvych a snáď aj dúfajú, že sa s nimi ešte stretnú. Svetielka na cintorínoch svedčia, že ľudia nezabúdajú.  

Radi sa vraciame k svojim koreňom. Stále je menej tých, ktorým môžeme povedať: „Pamätáš?“ Mal by život zmysel, keby z radostí a bolestí, sklamaní, túžob a trápení, zostal len kopček hliny?

Smrť nie je záverom nezmyselnej drámy, ňou sa život nekončí, iba mení. Tí, čo tu zostali, preberajú štafetu. Boh nám dáva mnoho darov: v odpúšťaní, o ktorom nikto nevie, v nečakanej myšlienke, v majestáte hôr, tichu cintorína, úsmeve dieťaťa, v optimizme mladých, zrelosti dospelých a múdrosti starých.

Ideme životom, boríme sa, padáme, vstávame a znova padáme. Všetci, čo žili podľa svojho svedomia a hľadali pravdu, sa nemusia znepokojovať. Napriek smútku  zvädnutých chryzantém je to naša radosť a nádej.  

Taliansko je najkrajšou krajinou sveta

11.08.2026

Nedávno som našiel zápisky z mojich 93 návštev vyše stovky talianskych miest. Krátko si spomeniem na niektoré z nich, ktoré odporúčam navštíviť. Assisi je mesto svätého Františka. Žil pred 800 rokmi ale je patrónom mnohých záležitostí. Zeffirelli o ňom natočil Brat slnko, sestra mesiac. Blonďavú svätú Kláru som si dobre zapamätal. Bari je známe svätým [...]

Sovietska a ruská zabudnutá literárna elita

09.08.2026

Ak niekto dobre píše, treba ho pripomenúť. Nezáleží na jeho národnosti, náboženstve, pohlaví,… Pred pár rokmi ma pozvala Ľuba Šajdová do Slovenského rozhlasu na hodinovú debatu o sovietskych, najmä ruských autoroch. Dnes je to tabu, ani v archíve to nie je. V abecednom poradí si na niektorých autorov spomeniem. Prečítal som od nich asi 50 kníh, páčili sa mi [...]

Sneh padal aj v Ríme

05.08.2026

Hoci ho tam takmer nepoznajú. Zriedkavé sneženie bolo 10.2.1956, 9.2.1965, 11.2.1986 a 29.12.1996. Počas rokov 2000-2005 tu padal dvakrát, aj 23.1.2005. Rím bol nadšený, v doprave bol chaos, zázrak sa udržal iba chvíľu. Horúce ráno v Ríme 5. augusta 356 však bolo iné, pretože najvyšší rímsky pahorok Eskvilín sa zabelel. Pápež Liberius mal sen, v ktorom mu podľa tradície [...]

jozefmiklosko

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 225
Celková čítanosť: 365522x
Priemerná čítanosť článkov: 1625x

Autor blogu

Kategórie