Planéta 3723 sa volá Voznesenskij

Spomeniem si na Sovietsky zväz, ktorý som ako matematik často navštevoval. Vládla tam totalita – „vedúca úloha komunistickej strany“ ale dobré domáce a zahraničné knihy sa vydávali v miliónoch nákladoch, vstup na koncerty klasickej hudby boli lacné a v galériách ukazovali výkvet svetového maliarského umenia.

Padla mi do rúk útla knižka sovietskeho básnika a textára Andreja Adrejeviča Voznesenského (AV, 1933-2010) z tohto obdobia. Jej titul je O alebo 0 (autor sa priznáva, že to bolo meno jeho priateľky). Knihu, formát 15×15 cm (240 strán), vydal pražský Odeon v r. 1986 s úvodom Vladimíra Novotného ako svoju 4522. publikáciu v Redakcii krásnej literatúry v náklade 3000 výtlačkov (bejvávalo!). Zamyslím sa iba nad jej 53 str. kapitolou: „Je mi čtrnást let…“.   

Poézia AV napĺňala štadióny a sály, v divadle na Taganke mala 600 repríz. Jeho texty používal aj V. Vysockij. AV bol aj autor textu piesne, ktorú spievala Alla Pugačovová (1984) „Million alych roz“.  

Autor v knihe píše aj o práci spisovateľa, o mnohých, dnes už zabudnutých ruských spisovateľoch a básnikoch. Hlavnú pozornosť venuje priateľstvu s Borisom Pasternakom (nevedel som, že jeho otec bol ruským impresionistom). Pasternak miloval Lermontova, na obrazoch mal rád havranov, často sa zaoberal náboženskými témami. Keď tento nositeľ Nobelovej ceny zomrel, na jeho pohrebe truhlu niesli ľudia na pleciach. Je zaujímavé, že v systéme, ktorý vtedy hlásal ateizmus, bola Treťjakovská galéria a Ermitáž plná náboženských obrazov.

AV spomína mnohých spisovateľov a básnikov: D.N. Žuravlev, G.G. Nejgauz, „antická“ Anna Achmatova, Osip Mandelštam, Ruben Simonov, Nazim Hikmet,  A.A. Fet,  Iraklij Andronikov, N. Dorljakova, K. Fedin,  M. Cvetajeva,  V.A. Chlebnikov, V.V. Majakovskij, D.D. Burljuk, A.A. Blok, A. Kručonij, A. Belyj a mnohých iných. Stretali sa všelikde, často aj u Pasternaka v Peredelkine. Čítali si nové diela, hovorili o histórii, stačilo tému a diskusia sa rozbehla…

AV spomína s nostalgiou na staroarbatské uličky, na Zamoskvorečie, Sčipkovú ulicu…,  aj na to, že v Puškinovom múzeu v Moskve bola výstava obrazov z Dražďanskej galérii. Pred Sixtínskou madonou stáli v rade nekonečné zástupy, nikdy predtým Madonu nevidelo toľko ľudí. Moskva v čase tvrdého ateizmu bola ohromená. Vystavovali tu aj iných majstrov: Rembrandta, Vrubela, Matissa, Picassa, Nesterova, Cranacha, Vermeera, Michelangela, Daliho, Bruegela…   

Ako je dnes so spisovateľmi u nás? Po r.1989 sa oddelili od Čechov a rozštiepili sa na Spolok slovenských spisovateľov (SSS – asi 300 členov), ktorý mal vlani 100 rokov (napísal som o tom na https://blog.postoj.sk/135942/sto-rokov-spolku-slovenskych-spisovatelov) a Asociáciu slovenských spisovateľov, ktorá sa rozdelila na päť organizácií a od r. 2024 pozastavila činnosť a sa zmenila. 

V súčasnosti sa spisovatelia v SSS málo stretávajú, ani nemajú kde, ich budovu predali a peniaze sa potratili. SSS reprezentuje Predstavenstvo. Od r. 1997 som členom SSS, aj člen Predstavenstva. Mali by sme sa pravidelne stretať, posledné stretnutie bolo v decembri 2023 v Budmericiach. Ak sa aj stanovil termín, pozvánku sme dostali pár dni predtým a nikdy sme neboli uznášania schopní, čo viacerí pokladajú za úmysel. Korešpondencia a zvady medzi predsedom, Predstavenstvom a Literárnym týždenníkom nie je verejnosti známa.

Kaštieľ Budmerice, ktoré boli dlho miestom štipendijných pobytov, už dávno spisovateľom nepatrí. Juraj Šebo napísal o jeho histórii, osobnostiach a spomienkach peknú knihu Budmerice (MarenčinPT 2013, 293 s.) Je trápne, že rovnako dopadli aj hudobníci s kaštieľom v Dolnej Krupej a aj maliari.

Slovenský spisovateľ píše knihu rok-dva. Potom rok hľadá vydavateľa, sponzora pre tlač, naháňa distribúciu a potom zistí, že jeho knihu nedali ani na pulty, ktoré sa prehýbajú západnými knihami o „modernej“ spoločnosti, s tvrdými farebnými obalmi. O honorároch naši autori netušia.

PS: Asi 15 spisovateľov a umelcov sa vyše 20 rokov stretáva mesačne raz v Pi-klube, vo Vinosadoch pri vínku a slaninke. Je o tom napr. aj blog na https://blog.postoj.sk/56062/karantena-pi-klubu-vyhovuje. Posledné stretnutie bolo 1.októbra 2024.

Dnes má sviatok patrónka hudobníkov – svätá Cecília

22.11.2024

22. novembra slávime jej sviatok. Zobrazuje sa s palmou, ľaliou a lutnou. Raffaello namaľoval obraz jej Extáze. Mnohí skladatelia, napr. Charles Gounod, Jozef Haydn a Arwo Pärt jej venovali skladby. Paul Simon o nej skomponoval v r. 1970 populárnu pieseň Cecilia. Žila v Ríme v 2. a 3. storočí. Keď sa stala kresťankou, bola úradmi predvolaná a po odmietnutí obetovania [...]

Radosti a starosti 35 rokov po Nežnej revolúcii

16.11.2024

Chcel som dnes komentovať vystúpenia J. Sachsa, P. Druláka a D. Daniša, ale v predvečer 17. novembra, keď bratislavskí študenti, aj syn Jozef, manifestovali, si treba spomenúť na rok 1989, v ktorom došlo k radikálne zmene režimu bez vyliatia kvapky krvi. Padal sneh a železná opona, obor na hlinených nohách rachol na smetisko dejín. Boli sme [...]

Aj „inžinieri ľudských duší“ majú Bibliotéku

07.11.2024

Tohoročná už beží, budú na nej aj debaty o spisovateľoch. V sobotu tam s veľkou taškou rád prídem. V poslednom čase bolo v Bratislave viacero akcií o knihách. Besedy či prezentácie sa však väčšinou týkali mladých autoroch, ktorí píšu, ale málokto ich číta. Knihu treba napísať, nájsť vydavateľa, sponzorov, distribútora, kníhkupcov a čitateľov. Väčšinou [...]

Msta-S, ruská húfnica, kanón, streľba, bombardovanie, vojna na Ukrajine

Hrabko: Na dianí na Ukrajine sa nič nezmení, kým do toho nevstúpi Trump

23.11.2024 08:26

Pribúdajú politické signály, že by sa mohli začať rokovania o zastavení bojov na Ukrajine. Reálne to však bude až s Trumpom, povedal publicista.

Libanon, Bejrút

Izraelský úder otriasol Bejrútom, na mieste zničenej budovy sú mŕtvi a ranení

23.11.2024 08:05

Niekoľko mŕtvych a ranených si v sobotu skoro ráno vyžiadal izraelský vzdušný úder na obytný dom v centrálnej časti Bejrútu.

Roberta Metsolová

Šéfka europarlamentu Metsolová sa obáva nemeckých volieb, hovorí o populistoch: Koho zvolia sklamaní občania?

23.11.2024 07:50

Metsolová apelovala na proeurópske a proukrajinské strany v Nemecku, aby pred voľbami spojili svoje sily.

vojna na Ukrajine, Bachmut, Da Vinci, Dmytro Kocjubaljo

ONLINE: Rýchlo a zbesilo. Ruská raketa Orešnik doletela k Dnipru za 15 minút rýchlosťou 13-tisíc km/h

23.11.2024 07:15, aktualizované: 08:51

Nová ruská raketa, ktorú Rusko použilo pri útoku na Dnipro, mala šesť hlavíc, každá ešte šesť kusov submunície.

jozefmiklosko

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 53
Celková čítanosť: 69873x
Priemerná čítanosť článkov: 1318x

Autor blogu

Kategórie