Včera bolo na štyroch miestách, najmä na štadióne San Siro tri a pol hodinové otvorenie 25. olympiády. Program a jeho náročný televízny prenos bol perfektný.
Taliansku hymnu zaspievala Laura Pausini, dlhoročná hviezda, boli tam aj iní slávni interpreti. Hudbu orámovali Verdim, Puccinim a Rossinim. Spievala Cecilia Bartoli a Andrea Bocelli, recitovali Giacomo Leopardiho, hrali na stradivárkach, bolo tam veľa minulých nositeľov medailí, aj Alberto Tomba a futbalisti. Zasa sa ukázalo, že šport, hudba, umenia a dnes aj technológia, prispievajú svetu k jednote.
Nad San Siro lietali drony, tancovalo sa a spievalo, hudbu mixoval muž s farebnými vlasmi. Hry otvoril prezident Sergio Mattarella, vedľa sa usmievala premiérka Giorgia Melloni. Prítomný bol aj prezident Peter Pellegrini, ktorý otvoril aj Casa Slovacca – Slovenský dom v centre Milána.
Olympiády sa zúčastňuje 93 krajín v 116 disciplínach. Rusi tradične nie sú medzi nimi, dôvody sa vždy nájdu. Šport však nesúvisí s politikou. Američania harašia zbraňami ale v Miláne ich bolo veľa.
Predseda organizačného výboru Giovanni Malago povedal, že “tradícia nie je uchovávaním popola, ale udržiavaním ohňa.“ Predsedníčka olympijského výboru K.L. Coventry zo Zimbabwe rečnila príliš dlho.
Zábery zo všetkých miest sa synchrónne strihali, nemalo to chybu. Dlhý prenos výborne komentoval všestranne vzdelaný a rečovo zdatný Marcel Merčiak – lepšieho nemáme.
Slovenská delegácia bola v modrých bundách. Držím palce najmä Katke Šrobovej zo Zuberca.

Olympiáda je snom mnohých. V r. 1992 som bol na zimnej vo francúzskom Albertville. Išli sme mikrobusom, s Vierou Čáslavskou, nositeľkou 7 zlatých medailí, so šprintérom Jirkom Kynosom a funkcionármi Herychom, Klapušom a Pilným. Bol tam aj Paľo Glesk, slovenský legendárny bežec.
V r. 1992 bola v Barcelone aj letná olympiáda. V rukách som mal vstupenky ale po voľbách tam išiel podpredseda vlády Rudolf Filkus. Slávnu Barcelonu s Freddie Mercurym a Monserat Caballe som tam počul iba neskoršie. Oboch som však zažil predtým na iných koncertoch.
V Taliansku som bol 5 rokov. Je to krajina s nádhernou prírodou, históriou, architektúrou, kultúrou a srdečnými ľuďmi. Slovensku je blízka tradíciou vzájomných stykov a podobnou mentalitou ľudí, s kresťanskými koreňmi. Taliani majú v krvi dedičstvo svojich predkov, rozpoznajú kultúrne od nekultúrneho, dôležité od nedôležitého. Vedia oceniť talenty, uznávajú autority, aj seniorov.


Jedna poznámka šport a politika predsa spolu... ...
Celá debata | RSS tejto debaty