Jozef Mikloško

Slovensko vtedy uznalo veľa štátov. Rodičia mi dali meno Caco. Po taliansky sa zle číta, ale keď môže byť Kaka, Pepe, Dede, Fefe, prečo nie aj Caco?

Do roka sa narodil brat Marián. Bol veľmi malý, jediná jeho výhoda bola, že sa narodil v novej nemocnici a ja ešte v starej. Často sme sa o tom vadili, aj preto, že mi bral hračky. Mama mu nadŕžala a volala ho žabiatko. Ja som mu dal meno Dede, ktoré mu navždy zostalo.

Od 10.3.1941 sa mama stala definitívnou profesorkou na gymnáziu v Nitre. Ale už 1.9.1942 kvôli Cacovi a Dedenovi, odstúpila navždy zo školských služieb.

Keď sa narodila moja budúca, dostala meno Pipa. Keď mala rok na misijnej akadémii hrala Ježiška v jasličkách. Ja som išiel po javisku a žehnal kvetinky. Po mojom požehnaní každá zdvihla hlávku, iba Dede to urobil, až keď mu  mama režisérka capla po hlave.

Onedlho sa narodila sestra Helena, tatova princeznička a zornička. Museli sme ju občas kočíkovať, nemohli sme preto chodiť hrať futbal. Raz nám kočík ušiel dole schodmi, Heci sa ani nezobudila, cumľala si ďalej palček.

Pamätám sa na oslavy Matky Božej 15. augusta 1945 na Kalvárii, keď slepý žobrák stále spieval: „Vysoko tam hore na Golgote, stojí kríž v opustenej samote…“ V r. 1946 boli voľby, padal demokratický dážď, ktorý priniesol 63% pre Demokratickú stranu. Rodičia boli nadšení – nechceli komunistov, ktorí nás onedlho predali Prahe.

V r. 1947 mama vážne ochorela, aj tak sa nám narodil brat. Mal byť Cyril ale bol Fero. Bol som vtedy šesť mesiacov na liečení zdúrených hýl vo Vysokých Tatrách. Neskôr nám Fero kazil hry a žaloval na nás. 

Poslední misionári Spoločnosti Božieho Slova – SVD z Kalvárie ešte odišli do misií. Miništroval som v tom roku na Matke Božej, omšu viedol arcibiskup Karol Kmeťko.  

25.2.1948 bol Februárový puč s Klementom Gottwaldom na Staromestskom námestí v Prahe. Mal Clementisovu čiapku, ktorého potom rýchlo zavreli, popravili a z fotky ho vyretušovali.   Začali 50. roky, komunisti pozavierali za nič vyše 50 tisíc „oponentov“. ŠTB si rodičov predvolávalo a mali sme domové prehliadky. Voľačo papiere našli ale aj nenašli. V máji 1950 v noci Misijný dom obkľúčili slovenskí tajní, žandári a milicionári. Študentov rozprášili, Kňazov a bratov pozatvárali. Dobre si tú noc pamätám, bývali sme neďaleko. V celom štáte vtedy ukradli a rozkradli vyše 900 kláštorov a do táborov a väzení strčili na roky asi 10 tisíc rehoľníkov a rehoľníčok. Začal sa budovať socializmus, ktorý sa skončil v novembri 1989.

PS: Syn Daniel má dnes 50. Všetko dobré, maestro! Aj brat František má narodeniny. Gratulácia!