Jozef Mikloško

Dnes nás privítal opršaný Zelený štvrtok, zajtra bude smutný Veľký Piatok ale Biela sobota nám ponúkne nádej Vzkriesenia, aj nášho.

Posledná včera, úzkosť a krvavá modlitba, zrada za 30 strieborných, trojnásobné zapretie budúceho šéfa, zbabelosť priateľov, ľahostajnosť davu, falošné svedectvá, surové vyšetrovanie, tŕňová koruna, násilné referendum, zmanipulovaný súd a nespravodlivý rozsudok.

Na konci piatkovej cesty je Kalvária, pomoc Afričana Šimona, nebojácny súcit žien, barbarské ukrižovanie, bolesť, osamelosť, plačúca matka a krutá smrť. Očami ľudí sa to skončilo fiaskom. Dezorientovaní priatelia rezignovali pred zlom. Temnota noci nakrátko zvíťazila. Smrť však bola iba prelúdiom vzkriesenia.

Mária sobotnú noc čakala a dočkala sa. Ranné lúče slnka pozlátili prázdny hrob, v ktorom zaznelo: „Nebojte sa! Vstal z mŕtvych, nie je tu!“ Prázdny hrob je hlavný argument našej viery, prísľub nášho zmŕtvychvstania, ním sa začala nová éra. Kristus už nespomína tých, čo ho zradili a ukrižovali, díva sa len dopredu a hore, kde je pripravených veľa príbytkov.  

On je cesta, pravda a život. Ukázal, že smrťou sa život nekončí, iba sa mení. Aj nás pozýva do Galilei, aby sme ho tam uvideli, povzbudzuje nás k prekonaniu strachu a starostí a vyzýva nás vziať svoj kríž, zaprieť sa a nasledovať ho.

Kríž je symbol kresťanstva, ktorý nevyhnutne patrí k životu. Sv. Rozália z Limy v 16. storočí povedala: „Neexistuje žiadny iný rebrík k výstupu do neba, iba kríž.“

Ideme životom, bojujeme, padáme, vstávame a zasa padáme a na konci nás čaká kríž smrti, ale aj veľkonočné ráno. K jeho zorám sa však dá prísť iba cez lásku, obety a sebazaprenia. Len semeno, ktoré zahynie dáva stonásobnú úrodu, iba cez utrpenie sa dá prísť k hviezdam.

Prajem všetkým spokojné prežitie veľkonočných sviatkov. Nech sa vám podarí precítiť radosť Veľkej Noci, ktorú nám nik nemôže vziať.