Jozef Mikloško

Spomeniem si na neho jedným z našich rozhovorov. Netušil, že vo vrecku mám magnetofón.

Čo robíš s 80-kou na krku?

Najradšej nič. Keď niečo treba vybaviť, vybavím to, a potom zasa nerobím nič.

Čo si jedol doma, keď si bol malý?

Mama bola chorá, nemala čas na varenie. Kto bol lenivý, zostal hladný. Ja som často jedol mastný chlieb s cibuľou.

Čo rád ješ? Čo si vieš navariť?

Čo mi dajú, jedlo ma nezaujíma. Navarím si čaj a jem chlieb.

Prečo ťa volali odľud?

Keď som v meste stretol kamarátku, ktorá chcela ísť so mnou domov, vyhovoril som sa, že ešte musím nakúpiť a vošiel som do obchodu s dámskou bielizňou.

Bol si výborný brankár. Za koho si hral?

V Nitre stavali kúpených, odišiel som do Zbehov, tata vybavil prestup. Za pol sezóny sme dostali len päť gólov, jeden doma. V Myjave ma nemohli prekonať. Postranný rozhodca z Trnavy ma pre Malatinského zapísal do cestovného poriadku.

Všetci sme čakali, že príde Tatra 603 s trnavskou značkou. Postrannému asi vypadlo t a dôležitú stranu z cestovného poriadku využil ináč. Mame som povedal, aby sa nenaľakala, keď pred nami zastaví čierne auto, nebudú to eštébaci. Tí pred nami neraz zastavili, ale šíbrov z Trnavy čakáme doteraz.

Chodíš do mesta na bicykli ako tata?

Ja ukazujem smer rukou predtým, ako zabočím. V Nitre ho poznali, nemal haváriu. Keď mal 80, išiel v zime pri -10 bicyklom pre víno do Hrnčiaroviec. Vrátil sa s 10 litrami celý.

Prečo exmajster kraja hráva ping-pong s drevenou raketou?

Keď mi to búcha, počas hry nezaspím. So špongiou by som zaspal.

Odkiaľ si mal prvú špongiu?

Sám som si ju urobil. Na korkovú plochu som nalepil hrubú špongiu a žiletkou narezal štvorčeky. Pri príprave som si porezal nos.  

Často sa zúčastňuješ s vnukom Maťom majstrovstiev sveta vo futbale?

V štyroch skupinách je 16 mužstiev. Ak je nerozhodne, zápas sa predĺži. Ak Slovensko prehrá, sudca zruší zápas alebo ho opakujú. Slovensko je stále majster sveta.

Čo robíš celý deň?

Manželka hovorí, že za 50 rokov manželstva som 48 rokov nebol doma. Vraj ráno nakopnem vrtuľu a vrátim sa na obed.

Jazdíš autom?

Keď niekto zastaví na červenú, Maťo mi radí: „Zatrúb, my môžeme, sme sedláci.“   

Komu fandíš vo futbale a v hokeji?

Kvôli tatovi AC Nitra – aby sa neobrátil v hrobe.

V garáži máš krásny poriadok, všetko si opravíš. Nemôžeš prísť aj k nám?

Nemám čas, musím vybavovať.

V kostole si vždy zanietene spieval. Akú pieseň máš najradšej?

Keď ma prídeš navštíviť, zaspievam 5 verš z piesne č. 238: „Aké dary priniesť máme?“.

Voľakedy si bol lepší v skoku o žrdi. Prečo si to nechal?

Lanári z futbalu ma kúpili.

Pamätáš sa na Majstrovstvá Slovenska v atletike na Slovane?

Tata nám na týždeň štúdii dával 50 korún, v tom bolo 28 na štyri polovičné osobné vlakové lístky. Každý teda dostal 11 korún, s tým musel vyžiť. Na majstrovstvách som ti kúpil za päť korún tvrdú čokoládu, aby si mal energiu. Čokoládu si zožral a neskočil si základnú výšku.

Čo robíš v záhrade?

Čo príde, niekedy aj zametám. Raz som si urobil víno. Bolo také dobré, že som ho mal dlho uložené. Ako tatov rizling rýnsky, ktorý sa ťahal po rímse.

Na čo si spomenieš pri starej mame a starom apovi?

Keď po smrti starého apu po dlhej príprave jeho hrobu som tam na vozíku na Dušičky zaniesol starú mamu, povedala: „Ondrej, chudobný hrob máš“.

Kde budeš ty oddychovať?

Niekde sa miesto nájde. Na promóciu dcéry som jej daroval hrobové miesto. Povzdychla si: „Iní darujú byt, auto, cestu do Ňujorku…“ Na jej hrobe je mramorová tabuľa s iným menom. Keby si zmenila meno, mala by to lacnejšie.

Aké máš hobby vo voľnom čase?

Nemám voľný čas.

Si zdravý? Čo na to hovorí tvoja dcéra lekárka?

Mám od nej potvrdenie, že na chorobu neumriem.

Spomínaš si na čas, keď si bol stavbyvedúci?

Počas kolaudácie som rýchlo prenášal záchod z poschodia na poschodie. Keď som staval dom, naučil som sa piť, hrešiť a „premiestňovať“ veci. Keď bol hotový, stal som sa abstinent. 

Firmy Kamho a Krmište ešte pracujú?

Misionárom robím obrubníky hrobov, v Cabaji je ich 43. Firma Kamho sa zmenila na Krmište. Kvôli utajeniu prezradím, že „ho“ sú hrobové obrubníky a „mi“ som ja.  

Moje heslo je venceremos a nonposeremos. Aké je tvoje?

Je zo života, platí aj v politike: „So sopľavým sa nenaješ, so sprostým sa nedohovoríš“.

Ako výborný brankár nemal si nejaké slávne meno?

Pepe je v Španielsku,  Kaka je v Taliansku. Keke je slabé, pri Hehe by sa všetci smiali, takže som zostal Dede, aj keď je už obsadené. Dede v Dortmunde veľa tribľoval, mal to z Brazílie.

Máš rád v polievke zeler?

Pripravujem sa napísať „beceler“. Keď ho napíšem, ty a Fero budete politické mŕtvoly. Kniha sa bude volať „Ako sme boli mŕtvi“.

Rád do nej napíšem úvod alebo záver.