Asi pred 77 rokmi som, okrem historiek o Winetuovi, rád čítaval aj knihu Ferenca Molnára: Chlapci z Pavlovskej ulice. Vydali ju na 190 stranách Mladé letá v r. 1965, ako svoju 1868. publikáciu. Z maďarského originálu, ktorý vyšiel v roku 1906 s ilustráciami Karola Reicha, ju preložila Marta Lesná. Vydali ju v náklade 10.000 kusov a stála v pevnej väzbe 14,50 Kčs.
Ako mnohým chalanom, aj mne sa kniha veľmi páčila. Aj preto, že v Nitre chlapci z Kalvárskej ulice, prežili v nádhernom prostredí podobnú mladosť. Bolo nás okolo 40, boli sme futbalisti, atléti, pingpongisti, tenisti,… ale aj indiáni, rybári, miništranti, guľkári,… Našou hlavnou príslušnosťou bol kmeň Apačov. Velil mu Caco, podnáčelník bol Šuďo a vyzvedač Dede. Proti nám bojovali Komančovia, ktorým velil Pišta Tarič. Napádali naše územie z Kalvárii, Kolónie a z Misijnej záhrady. Tieto dávne priateľstvá stále pokračujú, aj v ďalších generáciách, najmä každoročnými Kalvárskymi olympiádami. 29.augusta 2026 bude na Kalvárii ich 23. ročník. Prídite, guláš je už zabezpečnéný!
V r. 1994 som o našej mladosti vydal veselú knihu: Prísne tajné – ako sme boli malí (Vydavateľstvo P/P/B Bratislava. Peter Rašla, tlač Svornosť s.r.o., 223 s.). Ďalšie jej vydania boli v r. 1995 a 2010. Za 32 Kčs za kus sa z nich predalo vyše 12.500 kusov.
Mottom tejto knihy, a potom viacerých ďalších mojich kníh, je výrok Ivana Bunina z útlej knihy Arsenievov život (za ktorú dostal v r. 1933, ako prvý ruský spisovateľ, Nobelovu cenu za literatúru):
„Veci a činy, ak nie sú napísané, zahalí tma a padnú do hrobu zabudnutia, avšak napísané, akoby znovu ožili…

Na obrázku Dedena je uzemie Apačov z dronu. Šuďov dom bol zámkom, ktorý tam stojí dodnes. Nad ním v Misijnej záhrade žili Komančovia a potom už nasledovala iba Kalvária, ktorá patrila všetkým, najmä v čase vyfajčenia fajky mieru.
Lektormi prvého vydania tejto knihy boli Andrej Ferko a Teodor Križka. Básnik Teo bol aj redaktorom, ktorý napísal doslov. Knihu trochu nadsadene prirovnal k Foglarovkám, Andrej Ferko ju porovnával s Tomom Sawyerom,…, aj k Chlapcom z Pavlovskej ulice.
Poslednú knihu mi nedávno požičal rozhlasový redaktor a člen Pi-klubu Jano Bábik. Po rokoch som ju rýchlo dočítal a zajtra, 25.3.2026, keď máme pravidelné stretnutie Pi-klubu, blízo Jozefa a Bábikovej 70-ky, mu ju vrátim.
Chlapci z Pavlovskej ulice bola „vojensky“ organizovaná skupina, ich „nepriatelia“ sídlili v Botanickej záhrade. Prví mali svoje kráľovstvo na „Parcele“, kde boli zo siah dreva vytvorené úzke cestičky, na ktorých sa odohrávali ich dobrodružstvá. Ich generálom bol Boka, ďalšie hodnosti mal Csonakos, Csele, Gereb, ,.., aj malý Nemecsek, ktorý sa stal jedným z hlavných hrdinov. „Červenokošeliari“ sídlili neďaleko, šéfom bol Fero Acs, ďalší boli Pásztorovci, Szebenics… Ich prísne strážený tábor malý Nemecsek hrdinský „dobil“, ale… viac nemôžem zo štátneho tajomstva prezrádzať. Parcelu vtedy strážil „Slovák“, ktorý tajne nadržal Bokovi a jeho partii.


dajacques5@gmail.com ...
Ako aj dnes. ...
Kus života ťažkého... Aj Parcelu im "... ...
Pamätám si to z detstva a ta smrť ma veľmi... ...
... daroval som ju ... ...
Celá debata | RSS tejto debaty