Zvonilo dvanásť, keď som vstúpil do prázdnej Baziliky. Socha Sedembolestnej s mŕtvym synom v náručí z r. 1564 stála na svojom mieste. V spovednici sa svietilo, práve z nej vyšla žena v jednoduchom kabáte.
Pred oltárom som sa pomodlil a vyfotografoval pamiatky vzácne Slovákom. Keď som odchádzal, na holých kameňoch medzi lavicami kľačalo dievča…
Úsmev, žiarivé oči, spokojná tvár. Usmial som sa, aj ona sa usmiala.
Sršala z nej zbožnosť, aj radosť a úcta k tomuto miestu.
Býva neďaleko, ani nevie, prečo práve teraz sem prišla…
Prekonal som pokušenie zo spoločnej fotografii, bola to chyba.
Rozlúčili sme sa, dievča ma odprevadilo milým pohľadom.
Budem sa za ňu modliť, aby radosť a úsmev s ňou zostali, aby dôverovala Bohu, aby sa jej darilo. Sedembolestná prežila mnoho bolestí a aj radostí, o ktorých sa menej hovorí.
Obraz je dielo Johanesa Vermeera (1632-1675)
Celá debata | RSS tejto debaty