Jozef Mikloško

V poslednom čase som si všimol rast článkov, ktoré kritizujú našu minulú katolícku inteligenciu. Včera som napr. čítal, že „protagonisti ľudáckeho režimu“ boli Ladislav Hanus, Andrej Žarnov, Ján Kostra, Milo Urban, Jozef Cíger Hronský, Ján Smrek… Nebudem propagovať drzého a hlúpeho autora, ktorý týchto literátov, žijúcich v zložitej dobe, spomína iba negatívne. V blogu sa venujem Ladislavovi Hanusovi, ktorého si vysoko cením. Jeho knihu „Pamäti svedka storočia“ (Lúč 2006, 740 strán) dobre poznám a som za ňu vďačný.

Hanus napísal po 13 ročnom nespravodlivom väzení 11 rozsiahlych monografií.  „Pamäti svedka storočia“ vznikla v r. 1978-83, keď Hanusove odpovede nahral na magnetofón kňaz Ján Maga (*1944, +1996) a neskôr ich majstrovsky spracoval prof. Július Paštéka, DrSc.

Hanus bol kňazom Spišskej kapituly. Bol dva roky kaplánom Andreja Hlinku, na Spiši žil do r. 1950. Dva roky sa potom skrýval pred ŠTB na Kysuciach, neušiel však do zahraničia. V r. 1952 ho chytili, prežil 26 mesiacov surovej vyšetrovacej väzby, na politickom procese dostal 16 rokov väzenia, z ktorých 13 prežil vo väzeniach Ruzyň, Mírov, Valdice, Leopoldov, aj v uránových baniach v Jachymove, ktorý bol vtedy pod sovietskou správou. Stretol sa tam s mnohými aktívnymi kňazmi a laikmi, medzi ktorými boli napr. J. Ch. Korec, V. Jukl, S. Krčméry a I. Staríček. Len vo Valdiciach bolo v tom čase zatvorených sedem katolíckych biskupov. V Leopoldove väzni pracovali aj vo väzenskej záhrade a ako Hanus spomína „kňazi aj biskupi z nej „kradli“ pod väzenskými šatami paradajky“.

Z väzenia Hanusa pre amnestiu v r. 1965 prepustili. Zamestnával sa, pomáhal v pastorácii a vedecky pracoval. Napriek útrapám, udržal v sebe talent a tvorivosť. Jeho 11 monografií vydalo vydavateľstvo Lúč po jeho smrti (o R. Guardinim, J. Kútnik Šmalovi, F. Skyčákovi,  o kultúre, pluralizme, umení, morálke, sakrálnej architektúre). Jeho odkazom pre súčasnosť je:

– Treba sa zaujímať o históriu svojho národa. Ak nás nezaujíma, hrozí, že jej zlé stránky sa zopakujú. Najmä mladí sa nesmú zaujímať iba o súčasnosť a budúcnosť.

– V popise histórie treba byť „odvážne a bezohľadne pravdivý“ – voči iným a aj sebe. Ak svedkovia niečo vynechajú, po pár generáciách sa bude história líšiť od skutočnosti.

– Mladých treba posielať na štúdia do zahraničia ( biskup Vojtaššák vyslal Hanusa na 2 roky do Insbrucku – otvorilo mu to v mnohom oči). To, že za socializmu sme boli 40 rokov odrezaný od sveta bez možnosti cestovať nám veľmi poškodilo.

– Treba stále skúmať obdobia, na ktoré sa často dívame očami a terminológiou totality: vznik ČSR, pomoc Čechov Slovensku, Mníchovská dohoda, Andrej Hlinka, Slovenský štát, Jozef Tiso, Slovenské národné povstanie, vzťah Slovákov a Čechov, Slovákov a Maďarov, klerikalizmus, vzťahy katolíkov s evanjelikmi a gréckokatolíkmi, zločiny komunizmu – likvidačné útoky proti osobnostiam, násilné združstevňovanie, 70 tisíc politických procesov,, likvidácia reholí a zhabanie 914 kláštorov, prenasledovanie veriacich.