Jozef Mikloško

Včera som na internete náhodou zachytil jej pekné básne. Napíšem, čo o nej mám v svojej novej knihe.

Ako 30-ročná, v r. 1922 emigrovala z Ruska do Berlína. Štyri roky žila aj v Prahe, neskôr v Paríži. Tam napísala: „Z vlasti, kde moje verše ktosi potreboval ako chlieb, som prišla do sveta, kde verše nepotrebuje nikto, hoci som im zasvätila celý život.“

Prečítal som iba jej knihu Sonička (Smena, Bratislava, 1983, preklad Miroslav Neman).   

Ako ruža matka rástla,

pod srdcom ťa nosila.

Biely lupeň nocou striasla,

keď ťa na svet zrodila…

…       .

Narodila sa, pokrstila sa, vydala sa, žehnala sa.

Porodila, pokrstila, oženila, požehnala a zomrela.

Zaujímavo a jednoducho opisuje staré časy Ruska, osudy jeho básnikov a emigrantov: Maruška, stará slúžka, si dlho vybavovala u sovietskych úradov rakvu. Boli na ňu drzí, po dlhom žiadaní dostala modrú, mužskú rakvu, aj keď chcela ružovú, aké majú panny.

Spomína na petrohradské Biele noci a Nanebovstúpenie Pána v r. 1919. Výnimočne nešla do kostola na Vzkriesenie, ležala doma ubitá a opustená. Spomína na tento ťažký rok: starala sa o dve deti, stála v radoch, rúbala drevo, písala básne a knihy a ani pes za ňou neštekol.  

Často písala o svojom idole Soničke – Sofii Jevgenievne Holidayovej. V Paríži sa dozvedela, že pred troma rokmi, v r. 1935, v ZSSR zomrela na rakovinu pečene. „Bola neuveriteľne nadaná – do konca života patrila medzi najlepšie recitátorky.“

Marinine básne sú často modlitbami. Spomína v nich slová kráľa Dávida: „Boh odmeral človeku sedemdesiat rokov života, čo je navyše, to je už Božia milosť.“

Pri vybavovaní dokladov na odchod z Ruska, stretla svoju dávnu neopätovanú lásku. S ľútosťou smútila, že každý išiel svojou cestou – on dolu a ona hore schodmi. 

V r. 1939 sa vrátila do Ruska. Zistila, že táto krajina aj bezo mňa neprestala existovať.  Prežila tam útlak, pomery ju zdeptali. V r. 1941 zomrela sebevraždou. Z jej mnohých zbierok  bol vydaný iba zlomok.

K jej storočnici vydali pamätnú obálku

Vypočujte si napr. jej báseň, ktorú niekto zhudobnil. Obrázky k tomu sú náhodné. Je to na