Žijeme si v srdci Európy. Niekedy aj srdce zarapľuje, po denných správach v televízii, volebných preferenciách, aj po 2:0.
V novinách sme našli ponuku na mechanickú metlu. Po viacerých telefonátoch sme dostali správu, že nám ju pošlú dobierkou.
Čas bežal a metla „ništo“. Naraz vnučke, tiež Márii, volali, že ju dobierkova služba nechala za 30 Euro v lekárni. Volal som do lekárne, do ktorej chodím, či majú metlu, nechápali otázke a nemali.
Nakoniec nám vnučka poslal 24 cifrový kód a 6 cifrový PIN, aby som si metlu išiel do inej lekárne vybrať. Dnes som tam slávnostne išiel, v sobotu majú zavreté. Hurá, nemusím zametať.
V meste som dnes stretol päť priateľov a priateliek, prebrali sme futbal, politiku, záhradku, cibulu a cesnak, mačky a psov, víno a prelet tisícov škorcov. Keď som išiel cez Hlavné námestie domov, zastavila ma mestská polícia, že je uzavreté, pretože sa pripravuje prehliadka veteránov. Povedal som, že aj ja som veterán – vraj ide o autá. Keď som im vysvetlil, že aj moje je veterán, pustili ma. Molodci!
Šťastný a zmrznutý, som si doma dal pohárik slivovice a teraz idem dokončiť posledné opravy pred tlačou mojej trinástej knihy Ľudia a doba II – vtedy teraz a potom. Trinásť – Pán Boh pri nás!
Teší ma, že aj inde majú problémy:
Vďaka, každý deň ešte prináša svoje šance. Keď... ...
Takto si ak ja predstavujem zivot na dochodku.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty