Prvý a posledný krát

Pred 60 rokmi prišla správa: „Tesne pred narodením prestali srdečné ozvy. Robilo sa všetko možné ale dievča sa narodilo mŕtve a nepokrstené.“  

Deväť mesiacov sme žili spolu. O tri dni už s tebou sme chceli osláviť prvé výročie  založenia našej rodiny. Často sme sa s tebou zhovárali, radostne si sa hýbala pod maminým srdcom. Bola si zdravá, vážila si 3,60. 

Na stretnutie s tebou som sa tešil. Moja túžba sa dnes splnila. Isto o chvíľu otvoríš očká a pozrieš sa na mňa s otázkou: Prečo sa neraduješ z dcérenky? 

Kto vie, Monika moja zlatá, aký by bol tvoj život? Ako by vyzeral tvoj úsmev a plač? Prečo ťa svet neprijal, prečo po čase príprav tvoj život skončil bez toho, aby si uvidela slnko, vtáky a nebo. Očká neznámej farby si neotvorila.  

Prvý a posledný raz hladím tvoje čierne vlasy a studené čelo. Deväť mesiacov príprav na  privítanie však nebolo zbytočných. Za ten čas a najmä dnes, som všeličo pochopil. Túto lásku   príjmu tvoji budúci bratia a sestry. 

Musíme sa už rozlúčiť. Dôverčivo sa dávaš uložiť k večnému spánku. Aj kríž si pevne držíš v stuhnutých rúčkach, veď Otec je s tebou.   

Autority vtedy povedali: „Keď nie je pokrstená, nemožno ju pochovať, ani sa za ňu nesmie slúžiť omša.“ Doniesol som preto sám truhličku, položil ju na zem a pomodlil sa obrady pri pohrebe dieťaťa. Vykropil som hrob svätenou vodou a vložili truhličku do plytkej jamy.  

Smutno spieval vtáčik v korune gaštanu, keď sa pod ním zahrabávala do zeme pozlátená škatuľka. Bez prejavov a smútočnej hudby padali slová Otčenáša spolu s hrudami zeme na nemluvňa. Ako prišla, tak aj odchádza – ticho a majestátne. Jej životopis sa skladal z jediného dňa veľkej bolesti. 

Dlho čakaná pieseň sa skončila, hviezdička nádeje zapadla do mora smútku. Niet už koho čakať, nikto už nepríde. Spi sladko naša jediná, odpočívaj v pokoji a dovidenia. Nikdy na teba nezabudneme. 

Myšlienka vzkriesenia blikoce nad hrobmi. Bez nej by boli cintoríny smetiskami ilúzií.

Necelé dva roky po smrti prvej Moniky sa nám narodila druhá. Dobre si pamätám na jej okále, keď si prvýkrát preslabikovala svoje meno na pomníku v Nitre.

P.S.: Ján Pavol II. zriadil v r. 2004 Medzinárodnú teologickú komisiu, ktorej predsedal kardinál Jozef Ratzinger a požiadal ju o „teologickú jasnosť“ ohľadom osudu zomrelých nepokrstených detí. 30-členná komisia vypracovala 41-stranový dokument s názvom Nádej pre deti, ktoré zomierajú bez krstu. 19.4.2007 ho Benedikt XVI. podpísal, po 16. storočiach sa  zmenil pohľad cirkvi na osud týchto detí.

Taliansko je najkrajšou krajinou sveta

11.08.2026

Nedávno som našiel zápisky z mojich 93 návštev vyše stovky talianskych miest. Krátko si spomeniem na niektoré z nich, ktoré odporúčam navštíviť. Assisi je mesto svätého Františka. Žil pred 800 rokmi ale je patrónom mnohých záležitostí. Zeffirelli o ňom natočil Brat slnko, sestra mesiac. Blonďavú svätú Kláru som si dobre zapamätal. Bari je známe svätým [...]

Sovietska a ruská zabudnutá literárna elita

09.08.2026

Ak niekto dobre píše, treba ho pripomenúť. Nezáleží na jeho národnosti, náboženstve, pohlaví,… Pred pár rokmi ma pozvala Ľuba Šajdová do Slovenského rozhlasu na hodinovú debatu o sovietskych, najmä ruských autoroch. Dnes je to tabu, ani v archíve to nie je. V abecednom poradí si na niektorých autorov spomeniem. Prečítal som od nich asi 50 kníh, páčili sa mi [...]

Sneh padal aj v Ríme

05.08.2026

Hoci ho tam takmer nepoznajú. Zriedkavé sneženie bolo 10.2.1956, 9.2.1965, 11.2.1986 a 29.12.1996. Počas rokov 2000-2005 tu padal dvakrát, aj 23.1.2005. Rím bol nadšený, v doprave bol chaos, zázrak sa udržal iba chvíľu. Horúce ráno v Ríme 5. augusta 356 však bolo iné, pretože najvyšší rímsky pahorok Eskvilín sa zabelel. Pápež Liberius mal sen, v ktorom mu podľa tradície [...]

jozefmiklosko

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 225
Celková čítanosť: 365340x
Priemerná čítanosť článkov: 1624x

Autor blogu

Kategórie