Pred 60 rokmi prišla správa: „Tesne pred narodením prestali srdečné ozvy. Robilo sa všetko možné ale dievča sa narodilo mŕtve a nepokrstené.“
Deväť mesiacov sme žili spolu. O tri dni už s tebou sme chceli osláviť prvé výročie založenia našej rodiny. Často sme sa s tebou zhovárali, radostne si sa hýbala pod maminým srdcom. Bola si zdravá, vážila si 3,60.
Na stretnutie s tebou som sa tešil. Moja túžba sa dnes splnila. Isto o chvíľu otvoríš očká a pozrieš sa na mňa s otázkou: Prečo sa neraduješ z dcérenky?
Kto vie, Monika moja zlatá, aký by bol tvoj život? Ako by vyzeral tvoj úsmev a plač? Prečo ťa svet neprijal, prečo po čase príprav tvoj život skončil bez toho, aby si uvidela slnko, vtáky a nebo. Očká neznámej farby si neotvorila.
Prvý a posledný raz hladím tvoje čierne vlasy a studené čelo. Deväť mesiacov príprav na privítanie však nebolo zbytočných. Za ten čas a najmä dnes, som všeličo pochopil. Túto lásku príjmu tvoji budúci bratia a sestry.
Musíme sa už rozlúčiť. Dôverčivo sa dávaš uložiť k večnému spánku. Aj kríž si pevne držíš v stuhnutých rúčkach, veď Otec je s tebou.
Autority vtedy povedali: „Keď nie je pokrstená, nemožno ju pochovať, ani sa za ňu nesmie slúžiť omša.“ Doniesol som preto sám truhličku, položil ju na zem a pomodlil sa obrady pri pohrebe dieťaťa. Vykropil som hrob svätenou vodou a vložili truhličku do plytkej jamy.
Smutno spieval vtáčik v korune gaštanu, keď sa pod ním zahrabávala do zeme pozlátená škatuľka. Bez prejavov a smútočnej hudby padali slová Otčenáša spolu s hrudami zeme na nemluvňa. Ako prišla, tak aj odchádza – ticho a majestátne. Jej životopis sa skladal z jediného dňa veľkej bolesti.
Dlho čakaná pieseň sa skončila, hviezdička nádeje zapadla do mora smútku. Niet už koho čakať, nikto už nepríde. Spi sladko naša jediná, odpočívaj v pokoji a dovidenia. Nikdy na teba nezabudneme.
Myšlienka vzkriesenia blikoce nad hrobmi. Bez nej by boli cintoríny smetiskami ilúzií.
Necelé dva roky po smrti prvej Moniky sa nám narodila druhá. Dobre si pamätám na jej okále, keď si prvýkrát preslabikovala svoje meno na pomníku v Nitre.
P.S.: Ján Pavol II. zriadil v r. 2004 Medzinárodnú teologickú komisiu, ktorej predsedal kardinál Jozef Ratzinger a požiadal ju o „teologickú jasnosť“ ohľadom osudu zomrelých nepokrstených detí. 30-členná komisia vypracovala 41-stranový dokument s názvom Nádej pre deti, ktoré zomierajú bez krstu. 19.4.2007 ho Benedikt XVI. podpísal, po 16. storočiach sa zmenil pohľad cirkvi na osud týchto detí.

Je mi ľúto, že sa to stalo. Často si myslím,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty