Jozef Mikloško

365 dní v roku tu svieti slnko, ktoré osvetľuje modré nebo a azúrové more. Párkrát som tam bol, loď za nami vždy za sebou ťahala biely pás, ktorý spomína verš Viliama Turčányho: Belostná brázda za loďou sa tiahla, tak ako závoj svadobný.

Hlavné námestie s čarovným výhľadom a náhodná ulička nás viedla hore ulicou plnou stromov, kaktusov a kvetov. Tu žili cisári, politici, spisovatelia a umelci. Chodili sa sem nadýchať slnka, mora a modrých diaľok. Tu žili Graham Greebe. Lord Byron, Axel  Munte, Maxim Gorkij, Ivan Bunin… Na dome pri námestí je tabuľa Gorkij  2/1911 – 12/1913.  

Rím dáva silu na znovuzrodenie, Capri na tvorenie. Je to oáza pokojného života, kde sa nikto neponáhľa. Z každej záhrady a vily dýcha história jej návštevníkov. Vítali nás olivy, rododendrony, kaktusy a fikusy, vysoké ako strom. Nad bralami v hlbokých údoliach plachtili bez pohybu krídiel čajky. Pod Arco Naturale, skalným oblúkom nad priepasťou, brázdili loďky. Všade stretáte krásou ohúrených ľudí a vidíte úsmevy všetkých národov.  

Raz som tam strávil tri dni. Túlali sme sa po ostrove a odhaľovali jeho krásy. Navštívili sme Anacapri a vilu Axela Munteho San Michel, v ktorej je aj slovenské vydanie jeho slávnej jediného diela Kniha o živote a smrti.

Loďou sme išli okolo ostrova, navštívili sme Modru jaskyňu. Najprv bola tma, potom zažiaril  kúsok svetla cez malý vstup a už sme boli zasa vonku. Výhľad z vily Jovis, cisárskeho sídla Tiberia, kde trávil svoje posledné roky vlády, je nezabudnuteľný. Na vrchole hory je pamätník Panne Márie s kostolom. 

Pred odchodom našej lode prišla veľká búrka. Úplne mokrí sme sedeli v podpalubí. Loď sa silno húpala ale trafila do mesta pod Vezuvom. Vraj ho ktoré treba uvidieť a v ňom zomrieť… Mne však najmilším zostane Capri – ostrov kôz a rybárov.

Ruský spisovateľ Alexej Maximovič Peškov – Maxim Gorkij (1868-1936) tu žil v r. 1906-13,  potom sa vrátil domov. Taliansko mu prirástlo k srdcu, v r. 1922-32 žil v Sorrente. Veľa sa o týchto jeho pobytoch nevie. Doma sa v r. 1932 stal predsedom sovietskych spisovateľov. Bol veľkou autoritou, zaslúžil sa o kopejkové vydávanie najlepších diel svetovej literatúry.   Päťkrát bol navrhnutý na Nobelovu cenu za literatúru.  

Napísal veľa kníh. Viaceré som čítal, páčila sa mi najmä autobiografická trilógia Detstvo – Mladosť – Moje univerzity. Opis narodenia dieťaťa tuláčke na brehu mora z Detstva, ma vždy dojíma. Nemožno zabudnúť  na jeho výrok: Ak tvoje dieťa nie je lepšie ako ty, márne si žil.

Foto: na balkóne vily San Michel