O Stjepan Tomislav Poglajen – Kolakovičovi, chorvátskom jezuitovi, sa v našej rodine v Nitre často hovorilo. K súčasným spomienkam na neho si dovolím aj ja niečo napísať.
V r. 1940 bol profesorom v Sarajeve. Po odporúčaní slovenského diplomata Jozefa Ciekera sa presunul v r. 1943 na Slovensko. Od roku 1941 používal deväť rôznych mien. Na Slovensku to bolo dievčenské meno jeho matky Kolakovič.
Dávno pred 2. vatikánskym koncilom presadzoval laický apoštolát. Na Slovensku zakladal krúžky Rodina, kde sa pripravovali aktivisti budúceho katolíckeho disentu. V jej krúžkoch boli aj moji rodičia. S cieľom prehĺbiť náboženský život sa členovia pripravovali na činnosť Cirkvi v ateistickom socializme. Rodina neušla pozornosti ŠTB, ktorá zatvárala kňazov, rehoľníkov a veriacich.
Kolakovič na Slovensku pôsobil počas vojny v r. 1943-46. Pomáhal otvárať ľuďom oči pred komunizmom, organizoval budúcu tajnú cirkev. Naučil V. Jukla, S. Krčméryho a iných, pripravovať študentské a rodinné tajné náboženské krúžky.
Súčasný pozitívny stav viery na Slovensku je dôsledkom aj jeho aktivít. Aj príprava Nežnej revolúcie v r. 1989 ležala najmä na ramenách ľudí z podzemnej cirkvi, dnes sa na to zabúda.
Kolakovič predvídal, ako sa bude po vojne situácia v Európe vyvíjať. Snažil sa o zblíženie Západu a Východu, Vatikánu a ZSSR, o vstúpenie Svätej stolici do priamych vzťahov so sovietskou vládou. Jeho cieľom bolo „obrátenie Ruska“. Nenašiel pre to vo Vatikáne pochopenie, budúcnosť ukázala, že on mal pravdu.
Pôsobil aj v Prahe, jeho hlavní spolupracovníci boli Jozef Zveřina, Ružena Vacková a Oto Mádr. Slovák Václav Vaško nám neraz o tom hovoril. Neskôr bol Kolakovič aj v Ríme, New Yorku a Číne.
Pre Vladimíra Jukla, neskoršieho tajného kňaza, bolo stretnutie s Kolakovičom v r. 1943 kľúčové, bol jeho tajomník. Naučil sa od neho zbožnosti, Mariánskej úcte a praktickému pohľadu na život. V r. 1944 Kolakovič, Jukl a Vaško odišli do povstania s cieľom dostať sa do Ruska. Kolakovičovi sa to podarilo, ale o jeho ruskej misii sa málo vie. Jukla zajali, ušiel smrti len vďaka strážnikovi Tichonovi.
14.8.1951 v putách zaistili aj Jukla. Mučili ho a odsúdili na 25 rokov. V r. 1965 ho podmienečne prepustili, nevinne si odsedel 13 rokov a 6 mesiacov. Obetoval svoje mladé roky za záchranu kresťanstva u nás a v Rusku.
Po vojne Kolakoviča komunisti nazvali „vatikánskym špiónom“. V mene Štátneho sekretariátu kardinál Domenico Tardini bol zasadne proti nemu a jeho činnosti. Nazval ho „agentom Rusov“, bol skôr „ich apoštolom“. Svoj život zameral na „obrátenie Ruska podľa posolstiev z Fatimy, v ktorých slovo Rusko zaznelo 22 krát.“
Kolakovič (84) zomrel v Paríži v 1990. Miesto jeho hrobu je nejasné.

Pán Mikloško Rusi majú predsa svoju vlastnú ... ...
Celá debata | RSS tejto debaty