Jozef Mikloško

Naša popredná historička z Ústavu pamäti národa Beata Kotrebová Blehová napísala článok,   na https://www.postoj.sk/173243/povojnove-aktivity-tomislava-kolakovica-vo-svetle-najnovsich-vatikanskych-dokumentov. Opiera sa o tvrdenia kardinála Domenica Tardiniho z Vatikánu  – Kolakovič je negatívne hodnotený. 

O pôsobení Stjepana Tomislava Poglajena – Kolakoviča na Slovensku v r. 1943-6 sa v článku nehovorí, ale aj jeho ďalšie pôsobenia na mnohých miestach sveta v prospech zblíženia Západu a Východu by si zaslúžili aspoň vetu pochvaly.

Kolakovič u nás organizoval tajnú cirkev. Naučil V. Jukla, S. Krčméryho a iných, organizovať študentské a rodinné tajné náboženské krúžky. Súčasný pozitívny stav viery je dôsledkom aj mnohých aktivít Kolakoviča. Aj príprava Nežnej revolúcie v r. 1989 ležala najmä na ramenách ľudí z podzemnej cirkvi, na čo sa dnes zabúda.

Autorka našla vo Vatikánskych archívoch kritické príspevky na Kolakoviča. Písal ich kardinál Tardini, ktorý na žiadosť Kolakoviča sprostredkoval stretnutie s Piom XII., ktoré sa vraj nevydarilo. Kardinál Tardini  nazval Kolakoviča „pomätencom“ a  „agentom Rusov“. Bol však skôr „apoštol Rusov“, sníval o tom celý život.

V histórii hierarchia Vatikánu kritizovala a trestala rôznych duchovných, napr. Pátra Pia, Don Bosca, Filipa Nériho, Pavla M. Hnilicu a iných. Mnohí z nich sú dnes vyhlásení za svätých a ich kritici sú dávno zabudnutí.

Aj slovinský jezuita Marko Rupnik je podobný prípad. Jeho nádherné mozaiky sú po celom svete, aj u nás. Keď sa po rokoch objavili svedectvá rehoľných sestier a údajného vzťahu Rupnika k ním, strhla sa vlna proti nemu. V USA dokonca chceli jeho mozaiku strhnúť. Nikomu to asi nenapadne o mozaike v pápežovej „sixtínke“, veľkolepej kaplnke Redemptoris mater, ktorú vytvorili  „starec, umelec a svätec“ – kardinál Špidlík, Marko Rupnik a Ján Pavol II. Bol som v nej s prezidentom Schusterom, prepašoval som tam vtedy vyše 50 ľudí.

Václav Vaško, Slovák z Prahy, nám často hovoril o Kolakovičovi. Aj pre tajného kňaza podzemnej cirkvi Vlada Jukla bolo stretnutie v r. 1943 s ním kľúčové, bol jeho tajomníkom. Činnosť Kolakoviča zanechala u nás veľké plody pre budúce ťažké obdobie. Jukl sa od neho  naučil zbožnosti, Mariánskej úcte a praktickému pohľadu na život. V r. 1944  Kolakovič, Jukl a Vaško išli do povstania s cieľom dostať sa do Ruska. Kolakovičovi sa to podarilo, Jukla zajali, iba vďaka strážnikovi Tichonovi ušiel smrti.

Kolakovič na Slovensku založil tajnú organizáciu Rodina, v jej krúžkoch boli aj moji rodičia. Pripravovali sa na činnosť Cirkvi v ateistickom socializme. Jej cieľom bolo všetko obnoviť a prehĺbiť náboženský život. Rodina neušla pozornosti ŠTB, ktorí zatvárali kňazov, rehoľníkov a veriacich. 14.8.1951 v putách zaistili aj Jukla. Mučili ho a odsúdili na 25 rokov väzenia.  V r. 1965 ho podmienečne prepustili, nevinne si odsedel 13 rokov a 6 mesiacov. Obetoval svoje mladé roky za záchranu kresťanstva u nás a v iných krajinách, najmä v Rusku.

Pri stretnutí Jukla s Kolakovičom mu tento povedal: „Bol jeden veľký Vladimír – svätý Vladimír Kijevský. Druhý veľký Vladimír bol konvertita a filozof Solovjov. Snaž sa, aby si bol tretím veľkým Vladimírom.“ Matematika Jukla som dobre poznal, bol tým Vladimírom. 

Kdo vie, kde je Kolakovič pochovaný? Vraj v Paríži?