Jozef Mikloško

V roku 1987 som na Säbenerstrasse 51, v centre FC Bayern München, navštívil tréning ich mladších žiakov, kde na perfektnej tráve lietalo 20 tangoviek. Keď si na svoje jedenáste narodeniny s týmto mužstvom zatrénoval aj syn Dano, hráč bratislavského Slovana, napadlo mi: kto má lepší žiacky futbal – Slovan alebo Bayern?

Zariadil som, aby starší žiaci Slovana dostali od SC Bogenhausen Mníchov v júni 1989 pozvanie na turnaj. Málokto veril, že táto akcia vyjde. Podarila sa, tréneri Ján Fáber a Peter Polák a triedna učiteľka športovej triedy Kúdelčíková nominovali hráčov, ktorí si športovým výkonom, chovaním a prospechom zaslúžili tento zájazd.

V klubovni SC Bogenhausen nás privítal vedúci mládeže, Eckhard Morcinek. Dal nám ich noviny: „Športovým vrcholom veľkého turnaja bude stretnutie FC Bayernu a Slovana Bratislava – vysokokvalifikovaného mužstva z ČSSR.“

Turnaj sa uskutočnil 23.-25.6.1989. V každej zo šesť kategórii hrali štyri mužstvá. FC Bayern nastúpil proti Slovanu v červených dresoch. Slovan 59 minút bojoval, až v poslednej minúte, keď všetci boli v šestnástke, dostal nešťastný gól. Hráči Bayernu sa tešili, naši ukázali, že dokážu držať krok aj s nemeckým futbalom.

Na druhý deň sme o tretie miesto zvíťazili 4:0. Vo finále FC Bayern porazil SC Bogenhausen 11:0. Tretí Slovan dostal pohár, diplom a perfektnú loptu.

Počas turnaja sa odohral aj zápas Tréneri – Rodičia. Ja, tlmočník výpravy, som bol protekčne kapitánom rodičov. Tréneri vyhrali 8:4, darmo nás deti povzbudzovali.

Pri návšteve olympijského štadióna z tribúny zaznelo: „Bratislava, Bratislava, ééé – Slovan“. Turisti sa usmievali, naši snívali raz streliť gól aj na tomto štadióne.

Výprava o polnoci dorazila do Bratislavy. Počas zájazdu s hráčmi neboli problémy, nemeckí tréneri, rozhodcovia a rodičia ich dávali za vzor. Chlapci videli svet, porovnali si tréningové metódy a uvedomili si, že musia veľa trénovať, vzdelávať sa a učiť cudzie jazyky.

Neskôr som pochopil, prečo sa to vtedy tak rýchlo vybavilo. Za Slovan hral hráč menom Lorenz. Jeho otec bol vtedy šéfom tých, ktorí prideľovali vycestovacie doložky

(Pas bolo málo, na vycestovanie do „kapitalistickej cudziny“ ste vtedy potrebovali vycestovaciu doložku, víza, colné prehlásenie, potvrdenie o odovzdaní vojenskej knižky, a ešte všeličo predtým a všeličo potom… skúsim pohľadať nejaké fotografie)