Jozef Mikloško

Celý život na niečo čakáme. Na maturitu, štátnice, svadbu, dovolenku, prvé dieťa,… Dnes je prvá adventná nedeľa, po nej budú nasledovať štyri týždne očakávania vianočných sviatkov.

Svetiel na adventnom venci bude pribúdať, v prírode ho bude ubúdať. Budeme spievať pri sviecach, budú skoré roráty. Pri čakaní narodenia dieťaťa v zime betlehemskej maštali, preváži fialová. Potom sa na nebi objaví jas betlehemskej hviezdy, ktorá nás dovedie k cieľu.

Štyri týždne adventu sú symbolom štyroch tisíc rokov čakania ľudstva na Mesiáša. Keď konečne prišiel ale nesplnil ich sny,  ukrižovali ho.

Ľudstvo stále dúfa na lepší a spravodlivejší svet, v mieri, bez vojen. Bráni mu v tom aj chaos v „obchodných reťazcoch“ a mnohé „výhodné akcie“. Ponúkajú nám vianočné kalendáre pre deti, bez kríža a betlehema. Je to ako počas 40-tich rokoch socializmu, keď k nám musel chodiť Dedo Mráz z Čukotky.

Vo svete platí zákon o zachovaní dobra a aj zla. Koľko lásky vyžiarime, toľko jej dostaneme späť, snáď inokedy a od iných. Každé zlé slovo a nečestná myšlienka, každé ukradnuté Euro a každý úplatok, sa raz vráti autorovi späť.   

Sme rady, že dnes si môžeme budúcnosť lepšie zariadiť podľa svojich predstáv. Nesmie nás však ovládať pasivita, ľahostajnosť, pesimizmus a ľutovanie sa.  

Napriek všetkému treba zdôrazniť, že hlavnou nádejou nášho života je Boh. Dáva nám radosť a silu, pripomína, že sme tu iba na skúšku a máme pokračovať v Jeho stvoriteľskom diele.

Aj keď sa to niekedy nezdá, nakoniec sa všetko dobre skončí. O. Štefan Zlocha, misionár SVD z Ompitála – Dolian, ktorý prežil ťažké roky v Číne a v Japonsku, nás povzbudzuje k tvrdej práci, pretože „telo má ísť do hrobu zhumplované“.

Keď  príde sv. Mikuláš, zaspievame mu:

V dolinách keď za večera stíchne zvonov hlas,

z neba na zem keď pozerá prvej hviezdy jas.

Nad snežnou sa Tatrou vznáša,

duch svätého Mikuláša, v každom roku raz.