Planéta 3723 sa volá Voznesenskij

Spomeniem si na Sovietsky zväz, ktorý som ako matematik často navštevoval. Vládla tam totalita – „vedúca úloha komunistickej strany“ ale dobré domáce a zahraničné knihy sa vydávali v miliónoch nákladoch, vstup na koncerty klasickej hudby boli lacné a v galériách ukazovali výkvet svetového maliarského umenia.

Padla mi do rúk útla knižka sovietskeho básnika a textára Andreja Adrejeviča Voznesenského (AV, 1933-2010) z tohto obdobia. Jej titul je O alebo 0 (autor sa priznáva, že to bolo meno jeho priateľky). Knihu, formát 15×15 cm (240 strán), vydal pražský Odeon v r. 1986 s úvodom Vladimíra Novotného ako svoju 4522. publikáciu v Redakcii krásnej literatúry v náklade 3000 výtlačkov (bejvávalo!). Zamyslím sa iba nad jej 53 str. kapitolou: „Je mi čtrnást let…“.   

Poézia AV napĺňala štadióny a sály, v divadle na Taganke mala 600 repríz. Jeho texty používal aj V. Vysockij. AV bol aj autor textu piesne, ktorú spievala Alla Pugačovová (1984) „Million alych roz“.  

Autor v knihe píše aj o práci spisovateľa, o mnohých, dnes už zabudnutých ruských spisovateľoch a básnikoch. Hlavnú pozornosť venuje priateľstvu s Borisom Pasternakom (nevedel som, že jeho otec bol ruským impresionistom). Pasternak miloval Lermontova, na obrazoch mal rád havranov, často sa zaoberal náboženskými témami. Keď tento nositeľ Nobelovej ceny zomrel, na jeho pohrebe truhlu niesli ľudia na pleciach. Je zaujímavé, že v systéme, ktorý vtedy hlásal ateizmus, bola Treťjakovská galéria a Ermitáž plná náboženských obrazov.

AV spomína mnohých spisovateľov a básnikov: D.N. Žuravlev, G.G. Nejgauz, „antická“ Anna Achmatova, Osip Mandelštam, Ruben Simonov, Nazim Hikmet,  A.A. Fet,  Iraklij Andronikov, N. Dorljakova, K. Fedin,  M. Cvetajeva,  V.A. Chlebnikov, V.V. Majakovskij, D.D. Burljuk, A.A. Blok, A. Kručonij, A. Belyj a mnohých iných. Stretali sa všelikde, často aj u Pasternaka v Peredelkine. Čítali si nové diela, hovorili o histórii, stačilo tému a diskusia sa rozbehla…

AV spomína s nostalgiou na staroarbatské uličky, na Zamoskvorečie, Sčipkovú ulicu…,  aj na to, že v Puškinovom múzeu v Moskve bola výstava obrazov z Dražďanskej galérii. Pred Sixtínskou madonou stáli v rade nekonečné zástupy, nikdy predtým Madonu nevidelo toľko ľudí. Moskva v čase tvrdého ateizmu bola ohromená. Vystavovali tu aj iných majstrov: Rembrandta, Vrubela, Matissa, Picassa, Nesterova, Cranacha, Vermeera, Michelangela, Daliho, Bruegela…   

Ako je dnes so spisovateľmi u nás? Po r.1989 sa oddelili od Čechov a rozštiepili sa na Spolok slovenských spisovateľov (SSS – asi 300 členov), ktorý mal vlani 100 rokov (napísal som o tom na https://blog.postoj.sk/135942/sto-rokov-spolku-slovenskych-spisovatelov) a Asociáciu slovenských spisovateľov, ktorá sa rozdelila na päť organizácií a od r. 2024 pozastavila činnosť a sa zmenila. 

V súčasnosti sa spisovatelia v SSS málo stretávajú, ani nemajú kde, ich budovu predali a peniaze sa potratili. SSS reprezentuje Predstavenstvo. Od r. 1997 som členom SSS, aj člen Predstavenstva. Mali by sme sa pravidelne stretať, posledné stretnutie bolo v decembri 2023 v Budmericiach. Ak sa aj stanovil termín, pozvánku sme dostali pár dni predtým a nikdy sme neboli uznášania schopní, čo viacerí pokladajú za úmysel. Korešpondencia a zvady medzi predsedom, Predstavenstvom a Literárnym týždenníkom nie je verejnosti známa.

Kaštieľ Budmerice, ktoré boli dlho miestom štipendijných pobytov, už dávno spisovateľom nepatrí. Juraj Šebo napísal o jeho histórii, osobnostiach a spomienkach peknú knihu Budmerice (MarenčinPT 2013, 293 s.) Je trápne, že rovnako dopadli aj hudobníci s kaštieľom v Dolnej Krupej a aj maliari.

Slovenský spisovateľ píše knihu rok-dva. Potom rok hľadá vydavateľa, sponzora pre tlač, naháňa distribúciu a potom zistí, že jeho knihu nedali ani na pulty, ktoré sa prehýbajú západnými knihami o „modernej“ spoločnosti, s tvrdými farebnými obalmi. O honorároch naši autori netušia.

PS: Asi 15 spisovateľov a umelcov sa vyše 20 rokov stretáva mesačne raz v Pi-klube, vo Vinosadoch pri vínku a slaninke. Je o tom napr. aj blog na https://blog.postoj.sk/56062/karantena-pi-klubu-vyhovuje. Posledné stretnutie bolo 1.októbra 2024.

Pád socializmu začal na Velehrade pred 40 rokmi

05.07.2025

Na 1100. výročie smrti sv. Metoda sa komunistický štát rozhodol k nebývalému kroku – osláviť ho prvýkrát spolu s cirkvou 7.júla.1985 na Velehrade. Moja rodina tam prišla na Wartburgu, spali sme v kampingu a zažili sme túto historickú udalosť. Rok 1985 bol Medzinárodným rokom mládeže a jubilejným rokom sv. Cyrila a sv. Metoda. V ČSSR však komunisti [...]

Hudba a tajomstvá deviatich skladieb

02.07.2025

Kardinál Jozef Ratzinger bol dobrý klavirista. Neraz vo svojom byte vo Vatikáne, na Piazza della Citta Leonina 1, vchod 8, na 4. poschodí, znel Beethoven, Bach a Mozart. Raz na prednáške, bol som tam, povedal: Hudba je Boží dar. Odporúčam vypočuť deväť rôznych skladieb, ktoré poslucháčov vždy potešia. V prvej trojici bude zbor a dve piesne. Prekrásne Salve [...]

Výročná spomienka na Zdenu Psůtkovú

30.06.2025

Bola česká spisovateľka, jazykovedkyňa a prekladateľka z ruštiny, nemčiny, angličtiny a francúzštiny. Vyštudovala češtinu a ruštinu na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Preložila pätnásť kníh môjho obľúbeného Konštantína Paustovského, ktoré ma priviedli k písaniu. Navštívila ho a jeho manželku v Taruse a napísala o tom romantické [...]

Freycinet, Tasmánia, Austrália, pláž, more, dovolenka

Bez topánok, 24 km od auta. Stratená nemecká turistka prežila v austrálskej divočine 11 nocí

12.07.2025 12:20

Carolina Wilgaová bola už presvedčená, že ju už nikto nenájde.

Slučka, povraz, obesiť, obesenie, poprava

Irán verejne popravil muža odsúdeného za znásilnenie a vraždu dievčaťa

12.07.2025 11:36

Rodina obete zo severozápadného mesta Búkán sa zúčastnila na právnom konaní a požiadala o verejnú popravu.

Železničná stanica v Malackách.

Obrovský hazard. Muž kráčal po vozni, zasiahol ho prúd. Utrpel rozsiahle popáleniny

12.07.2025 11:14

Polícia už začala trestné stíhanie vo veci trestného činu ublíženia na zdraví.

fico

Fico žiada dohodu k ruskému plynu. Čas dal do utorka, záruky chce minimálne

12.07.2025 10:50, aktualizované: 11:04

Premiér vyzval opozičných a aj koaličných politikov, „aby si uvedomili, že ak chceme byť v EÚ a v NATO, nemôžeme na všetko automaticky povedať nie“.

jozefmiklosko

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 126
Celková čítanosť: 174967x
Priemerná čítanosť článkov: 1389x

Autor blogu

Kategórie