Planéta 3723 sa volá Voznesenskij

Spomeniem si na Sovietsky zväz, ktorý som ako matematik často navštevoval. Vládla tam totalita – „vedúca úloha komunistickej strany“ ale dobré domáce a zahraničné knihy sa vydávali v miliónoch nákladoch, vstup na koncerty klasickej hudby boli lacné a v galériách ukazovali výkvet svetového maliarského umenia.

Padla mi do rúk útla knižka sovietskeho básnika a textára Andreja Adrejeviča Voznesenského (AV, 1933-2010) z tohto obdobia. Jej titul je O alebo 0 (autor sa priznáva, že to bolo meno jeho priateľky). Knihu, formát 15×15 cm (240 strán), vydal pražský Odeon v r. 1986 s úvodom Vladimíra Novotného ako svoju 4522. publikáciu v Redakcii krásnej literatúry v náklade 3000 výtlačkov (bejvávalo!). Zamyslím sa iba nad jej 53 str. kapitolou: „Je mi čtrnást let…“.   

Poézia AV napĺňala štadióny a sály, v divadle na Taganke mala 600 repríz. Jeho texty používal aj V. Vysockij. AV bol aj autor textu piesne, ktorú spievala Alla Pugačovová (1984) „Million alych roz“.  

Autor v knihe píše aj o práci spisovateľa, o mnohých, dnes už zabudnutých ruských spisovateľoch a básnikoch. Hlavnú pozornosť venuje priateľstvu s Borisom Pasternakom (nevedel som, že jeho otec bol ruským impresionistom). Pasternak miloval Lermontova, na obrazoch mal rád havranov, často sa zaoberal náboženskými témami. Keď tento nositeľ Nobelovej ceny zomrel, na jeho pohrebe truhlu niesli ľudia na pleciach. Je zaujímavé, že v systéme, ktorý vtedy hlásal ateizmus, bola Treťjakovská galéria a Ermitáž plná náboženských obrazov.

AV spomína mnohých spisovateľov a básnikov: D.N. Žuravlev, G.G. Nejgauz, „antická“ Anna Achmatova, Osip Mandelštam, Ruben Simonov, Nazim Hikmet,  A.A. Fet,  Iraklij Andronikov, N. Dorljakova, K. Fedin,  M. Cvetajeva,  V.A. Chlebnikov, V.V. Majakovskij, D.D. Burljuk, A.A. Blok, A. Kručonij, A. Belyj a mnohých iných. Stretali sa všelikde, často aj u Pasternaka v Peredelkine. Čítali si nové diela, hovorili o histórii, stačilo tému a diskusia sa rozbehla…

AV spomína s nostalgiou na staroarbatské uličky, na Zamoskvorečie, Sčipkovú ulicu…,  aj na to, že v Puškinovom múzeu v Moskve bola výstava obrazov z Dražďanskej galérii. Pred Sixtínskou madonou stáli v rade nekonečné zástupy, nikdy predtým Madonu nevidelo toľko ľudí. Moskva v čase tvrdého ateizmu bola ohromená. Vystavovali tu aj iných majstrov: Rembrandta, Vrubela, Matissa, Picassa, Nesterova, Cranacha, Vermeera, Michelangela, Daliho, Bruegela…   

Ako je dnes so spisovateľmi u nás? Po r.1989 sa oddelili od Čechov a rozštiepili sa na Spolok slovenských spisovateľov (SSS – asi 300 členov), ktorý mal vlani 100 rokov (napísal som o tom na https://blog.postoj.sk/135942/sto-rokov-spolku-slovenskych-spisovatelov) a Asociáciu slovenských spisovateľov, ktorá sa rozdelila na päť organizácií a od r. 2024 pozastavila činnosť a sa zmenila. 

V súčasnosti sa spisovatelia v SSS málo stretávajú, ani nemajú kde, ich budovu predali a peniaze sa potratili. SSS reprezentuje Predstavenstvo. Od r. 1997 som členom SSS, aj člen Predstavenstva. Mali by sme sa pravidelne stretať, posledné stretnutie bolo v decembri 2023 v Budmericiach. Ak sa aj stanovil termín, pozvánku sme dostali pár dni predtým a nikdy sme neboli uznášania schopní, čo viacerí pokladajú za úmysel. Korešpondencia a zvady medzi predsedom, Predstavenstvom a Literárnym týždenníkom nie je verejnosti známa.

Kaštieľ Budmerice, ktoré boli dlho miestom štipendijných pobytov, už dávno spisovateľom nepatrí. Juraj Šebo napísal o jeho histórii, osobnostiach a spomienkach peknú knihu Budmerice (MarenčinPT 2013, 293 s.) Je trápne, že rovnako dopadli aj hudobníci s kaštieľom v Dolnej Krupej a aj maliari.

Slovenský spisovateľ píše knihu rok-dva. Potom rok hľadá vydavateľa, sponzora pre tlač, naháňa distribúciu a potom zistí, že jeho knihu nedali ani na pulty, ktoré sa prehýbajú západnými knihami o „modernej“ spoločnosti, s tvrdými farebnými obalmi. O honorároch naši autori netušia.

PS: Asi 15 spisovateľov a umelcov sa vyše 20 rokov stretáva mesačne raz v Pi-klube, vo Vinosadoch pri vínku a slaninke. Je o tom napr. aj blog na https://blog.postoj.sk/56062/karantena-pi-klubu-vyhovuje. Posledné stretnutie bolo 1.októbra 2024.

Radosti a starosti 35 rokov po Nežnej revolúcii

16.11.2024

Chcel som dnes komentovať vystúpenia J. Sachsa, P. Druláka a D. Daniša, ale v predvečer 17. novembra, keď bratislavskí študenti, aj syn Jozef, manifestovali, si treba spomenúť na rok 1989, v ktorom došlo k radikálne zmene režimu bez vyliatia kvapky krvi. Padal sneh a železná opona, obor na hlinených nohách rachol na smetisko dejín. Boli sme [...]

Aj „inžinieri ľudských duší“ majú Bibliotéku

07.11.2024

Tohoročná už beží, budú na nej aj debaty o spisovateľoch. V sobotu tam s veľkou taškou rád prídem. V poslednom čase bolo v Bratislave viacero akcií o knihách. Besedy či prezentácie sa však väčšinou týkali mladých autoroch, ktorí píšu, ale málokto ich číta. Knihu treba napísať, nájsť vydavateľa, sponzorov, distribútora, kníhkupcov a čitateľov. Väčšinou [...]

Radosť a nádej zvädnutých chryzantém

04.11.2024

31.10.2008 som publikoval svoj prvý blog ma SME s týmto názvom. Prvú diskusiu k nemu mi 3.11.2008 napísala „listicka“, známa maliarka z Florencie: mily Jozef, som rada, ze pises na blog. Ved aj mas o com a tvoja energia je tusim nevycerpatelna 🙂 Ako to robis? Tvoj pohlad na svet moze pomoct mnohym ludom. Viera a laska su tak prepotrebne…. Pozdravujem ta aj tvoju rodinu a [...]

Merkelová, Putin

Merkelová bránila vstupu Ukrajiny do NATO, bála sa ruskej reakcie, píše v knihe. Čo jej povedal Putin počas stretnutia?

21.11.2024 09:32

V popise jedného stretnutia s Putinom potom Merkelová naznačuje, že načasovanie invázie na Ukrajinu súviselo aj s jej odchodom z politiky.

Czech Republic Slovakia

Českí politici sa hádajú pre zvýšenie platov. Bude Petr Fiala zarábať viac peňazí ako Robert Fico?

21.11.2024 09:00

Opozícii prekáža nielen zvýšenie platov politikov. Varuje, že keby Petr Fiala zostal pri moci,Slováci by mohli dostávať vyššie mzdy ako Česi.

Čierny Balog

Okolie Čierneho Balogu sa mení na mesačnú krajinu, lesy sa Horehroncom strácajú pred očami pre mohutnú ťažbu

21.11.2024 08:00

V okolí spustili, kvôli lykožrútovej kalamite, masívnu ťažbu dreva.

Carlo Acutis

Prvý svätec tohto milénia: Pápež kanonizuje mladíka, ktorého označujú za 'patróna internetu'

21.11.2024 07:51

Carlo Acutis, ktorý sa narodil talianskym rodičom v Londýne, bol webový dizajnér.

jozefmiklosko

Len ďalšia Blog - Pravda stránka

Štatistiky blogu

Počet článkov: 52
Celková čítanosť: 69195x
Priemerná čítanosť článkov: 1331x

Autor blogu

Kategórie