Sú mojimi obľúbencami: sochár Michelangelo Buonarotti, maliar Caravaggio, hudobník Gustáv Mahler, spisovateľ Konštantín Paustovskij, básnik Rudolf Dilong, spevák Freddie Mercury a kardinál Tomáš Špidlík.
Michelangelo Buonarroti (+1564) bol geniálny sochár, maliar, architekt a básnik. Keď mal 15 rokov, jeho talent si všimol Lorenzo de Medici a adoptoval si ho. Maľoval aj Sixtínsku kaplnku, Posledný súd z r. 1535 – 1541 je jeho najväčšou freskou. Je aj autorom schodiska Cordonata na Kapitolskom námestí, Senátorského paláca, fasády Paláca konzervátorov (Palazzo dei Conservatori), časti architektúry bazilík sv. Petra a Panny Márie, anjelov a mučeníkov (Basilica Santa Maria degli Angeli e dei Martiri).
Michelangelo Merisi da Caravaggio (+1610) má v rímskom kostole San Luigi dei Francesi. triptych o mýtnikovi Matúšovi, keď pohľad Krista ho odpútal od peňazí a kamarátov. Mal problémy s morálkou a zákonmi. Zomrel skoro, na vrchole slávy. Jeho obrazy sú pýchou galérií, 20 z nich je v Ríme. Vidno z nich jeho hlboké náboženské vedomosti – 65 z nich má náboženský motív. Jeho Kristus, Mária a svätí sú z mäsa a krvi. Obraz Madony s hadom visel v Chráme sv. Petra iba pár dní. Aj Madona pútnikov bola za realistický obraz chudobných kritizovaná. Jeho testament je z r. 1607 – Sedem skutkov milosrdenstva. Je v kostole Pio Monte della Misericordia v Neapole. Posledné jeho dielo je z r. 1610 – Martýrium sv. Uršule.
Gustáv Mahler (+1911) patrí medzi najväčších skladateľov symfonickej hudby, plnej smútku a aj radosti a optimizmu. Mám rád jeho symfónie, rozsiahle diela s veľkým orchestrom, sólistami a zbormi. Narodil sa v židovskej rodine v českom Kališti. V ich rodine zomrelo sedem súrodencov, v jeho manželstve dve dcéry. Päť piesní o mŕtvych deťoch sú nádherne presmutné, neraz ich spievala, aj v Ríme, moja dcéra Mária: „Často si myslím, že si len vyšli von a zasa sa vrátia domov, len si vyšli k výšinám a my ich tam dohoníme v žiari slnka.“ Znie to romanticky, ale je to o smrti. Tí, ktorí vyšli k výšinám, sa už nevrátia. Mahler bol hlboko veriaci, pochovali ho vo viedenskom Grinzingu.
Konštantín Paustovskij (+1968) písal o svite hviezd na mori, kráse ruskej krajiny, tichom toku riek, nočnom speve slávika. Učil láske k ľuďom, v starobe som sa vrátil k Zlatej ruži. Páči sa mi autorova viera v dobro a jeho nádej v harmóniu sveta a nesmrteľnosť lásky. Mám rád jeho vieru v inšpiráciu, ktorá náhle odhalí, čo môžeš urobiť a aj poznanie, že tvorivosť vyhasne, ak sa nechá bez potravy. Cenná je skúsenosť, že ak niečo odkladáme, môže sa to premeškať. Fascinuje ma vedomie, že stále môže prísť dôležitá myšlienka, treba ju trpezlivo čakať. Ľutoval, že život nežil podľa vlastného srdca, ale bol zamestnaný inými záležitosťami. Svoj sen neuskutočnil – nenapísal knihu o svojom živote, nie aký bol, ale aký mal alebo mohol byť.
Rudolf Dilong (+1986) bol františkán a básnik. Zo Slovenska musel újsť do zahraničia v r. 1945, prežil tam smutnú históriu. Stretol som ho po slovenskej omši v r. 1976 v Pittsburghu, výborne kázal o márnotratnom synovi. Pozval ma do cely jeho kláštora, rozcítil sa pri spomienke na Oravu. Napísal asi 100 básnických zbierok, nebol o ne záujem u krajanov v USA, ani doma. Dal mi tri svoje zbierky, do knihy o sv. Františkovi napísal venovanie. Mal nevyliečiteľnú nostalgiu po vlasti, do ktorej sa nemohol vrátiť. Pochovaný je vo Valpairaise v štáte Indiana, mal by odpočívať na Národnom cintoríne v Martine.
Freddie Mercury (+1991) nadchýnal milióny svojimi piesňami. 16. septembra 1984 som bol na koncerte jeho kapely Queen v Mníchove. Spolu s tisíckami ľudí sme tiež spolu spievali We are the champions. Bol výborným spevákom, šoumenom a búrlivou osobnosťou, ktorá najmä mladým urobila a zanechala veľa radosti. Posledné piesne pred jeho smrťou majú hĺbavé a rozlúčkové slová. Zomrel príliš skoro, ale jeho odkaz stále letí vesmírom.
Tomáš Špidlík (+2010) bol charizmatický kardinál, ktorý dával duchovné cvičenia aj Jánovi Pavlovi II. Neraz svojich poslucháčov rozosmial. Pri rímskych stretnutiach ma chytil za ruky a vždy mi povedal niečo pekné. Kardinálom sa stal ako kňaz, bol som na tejto slávnosti. Bol znalcom východných cirkví, spoluzakladateľ rímskeho Centra Aletti. S Markom Rupnikom boli autormi výzdoby nádhernej pápežovej kaplnky Redemptoris Mater. Uplatnil v nej aj viaceré predmety velehradského sochára Otmara Olivu. Keď kardinála pri slávnosti jeho 85-ke všetci chválili, tvrdil, že dobre nepočuje.
Hm Tásler. No ako pre koho. ...
...čakal som Ježiša, Štefánika, Dubčeka - ale... ...
zabudol na Lenina a Gorbačova ...
Celá debata | RSS tejto debaty