Všade teraz znie slovo Capri, aj ja si teda na tento raj spomeniem.
Človek, to znie hrdo! – povedal ruský spisovateľ Alexej Maximovič Peškov – Maxim Gorkij (1868-1936). Bol to literárny talent – samouk. Nemal školy ani vzdelanie, už ako 12-ročný sa začal túlať po Rusku a živiť rôznou prácou.
V r. 1906-13 bol na Capri, potom sa vrátil domov. Taliansko mu však prirástlo k srdcu – v r. 1922-32 žil v Sorrente. Päťkrát bol navrhnutý na Nobelovú cenu za literatúru.
V r. 1932 sa stal predsedom sovietskych spisovateľov. Vo vlasti bol veľkou autoritou. Zaslúžil sa o kopejkové vydávanie najlepších diel svetovej literatúry v ruštine. V Moskve založil Inštitút pre výchovu mladých spisovateľov, študoval tam aj slovenský básnik Teo Križka.
Gorkij bol zakladateľom tzv. socialistického realizmu, ktorý sa neraz zneužíval v prospech komunistickej ideológie. On nikdy nebol v komunistickej strane. O jeho smrti kolujú rôzne verzie, bol však tuhý fajčiar, zomrel na zápal pľúc.
Napísal množstvo kníh. Viaceré som čítal, páčila sa mi najmä jeho autobiografická trilógia Detstvo – Mladosť – Moje univerzity. Opis narodenia dieťaťa tuláčke na brehu mora z Detstva, ma vždy dojal.
Spomenul som si na môj blog v Sme z r. 2009: Spomienky na staré lásky, kde o Gorkom píšem trocha naivne toto:
…
Veľký mág slova Maxim Gorkij tiež žil stred búrlivých liet.
(Keď som poznal jeho detstvo slzil som ako prváčik).
Je zázrakom, že v tme surového života
prekrásny kvet sa objavil,
žiariaca hviezda betlehemskej triedy.
Čo všetko skúsil? Kde všade pracoval!
Potom však začal a vytrval.
Hladné vtáča krajšie spieva ako sýte.
Stará sa niekto o jeho nástupcov ako vtedy on?
Majstri pera nikdy nemali a
snáď ani nesmú mať na ružiach ustlaté.
Ale kto sa dnes mladých zastane?
…
Spomienky uzavriem Gorkého stále aktuálnym výrokom:
„Ak tvoje dieťa nie je lepšie ako ty, márne si žil…“
Celá debata | RSS tejto debaty