Do divadla málo chodím. Mám tam asi 25 km, občas dostanem pokutu, papuču, už ma aj odtiahli. Na nátlak vnučiek som nedávno so šiestimi ženami išiel do Činohry SND na Malé ženy od Louisy Mary Alcottovej (1832-1888).
Trochu som predtým ohŕňal nos, ale bolo to perfektné. Lepšie to byť nemohlo, v závere sa poďakujem tým , ktorý sa o to pričinili. Už som si myslel, že v súčasnosti našu kultúru reprezentujú iba „reči“ na Slnko v sieti.
Ako som sa dočítal vo výbornom 110 str. bulletine, Alcott román napísala, za šesť týždňov. Zomrela ako 56 ročná na mŕtvicu. Pochádzala zo štyroch sestier, nikdy sa nevydala. Jo, Meg, Amy a Beth teda reprezentujú ich rodinu. Zažili aj občiansku vojnu 1860-1865. Túto aktuálnu knihu Malé ženy vydala pred 156 rokmi, v r. 1868.
Mám predsudky voči súčasnej literatúre, najmä západnej, aj voči ich divadlu a filmu. Zo skúsenosti sa mi zdalo, že do nich musia povinne vtesnať súčasné bulvárne témy, ktoré sú okrajové, umelo otvárané a neveľmi ma zaujímajú. Teraz som však zostal v šoku, bol som na výbornom divadle, s výbornými hercami, scénou a hudbou.
Slovenská adaptácia knihy či filmu do divadelnej hry nebola prechádzka ružovým sadom. Marián Amsler to urobil excelentne. Hudba, osvetlenie, choreografia,… všetko bolo na jedničku.
Boh sa píše aj v bulletine s veľkým B. Rodina Marchovcov z Concordu – Massachusets bola protestantská, hlboko veriaca, aj keď do žiadneho kostola nechodili. Hra zdôrazňuje dôležitosť rodiny, vzdelania a sociálneho citu. Podčiarkuje obetavosť jej členov, ich chudobu, neúspechy, sny a nádeje, z ktorých sa iba málo uskutoční. Snívajú o veľkých úspechoch, aj keď ich nikdy nedosiahnu. Úcta k manuálnej práci, k pravde a ku kresťanskému sebaobetovaniu je ich hlbokým presvedčením. Koľko talentovaných ľudí to malo v živote podobné? Za manžela si vzali pero alebo štetec, o 20 rokov sa dočkali slávy a keď zostarli, už nemali síl sa z toho tešiť. Otec, protestantský pastor, nazýval svoje dcéry Malé ženy.
Bulletin vydalo SND 2023, zostavila ho a veľmi dobrý úvod k nemu napísala tri týždne pred premiérou dramaturgička Darina Abrahámová. Dramatizáciu a réžiu robil Maríán Amsler, scénografiu Juraj Kuchárek, kostýmy Marija Havran, hudbu zložil Ivan Acher, pohybovú spoluprácu mala Stanislava Vlčeková – teda tri ženy a traja muži. Herečky a herci boli výborný, dobre im vypomáhalo viacero poslucháčov VŠMU.
Teda ešte raz: gratulácia, obdiv a širák dolu.
Celá debata | RSS tejto debaty