V Ríme na Španielskom námestí je kaviareň, ktorú v r. 1760 založil Grék Nicola di Maddalena. Odvtedy je Antico Caffe Greco miestom stretnutí umelcov a intelektuálov. Navštevovali ho Leopardi, Byron, Shelley, Keats, Baudelaire, Gogoľ, Goethe, Mickiewicz, Twain, Andersen, Stendhal, Goldoni… Okrem politikov, vedcov a budúcich pápežov tam sedávali aj skladatelia Gounod, Bizet, Berlioz, Wagner, Rossini, Liszt… Kaviareň je plná obrazov a pamätných tabúľ. Slovenská ambasáda tam zorganizovala nejednu akciu, aj stretnutia so slovenskými spisovateľmi a ochutnávku vín s prof. Fedorom Malíkom, ktorý o víne napísal 31 kníh. Svojho času som tam rečnieval aj na stretnutiach nadácie Roma – Europa.
V Antico Cafe tvorili aj Ján Kollár (1844), Ján Smrek (1941) a Štefan Žáry (1944). Pamiatku na nich sme tam odhalili 22.1.2003. Predtým som zatelefonoval básnikovi Štefanovi Žárymu, že je výnimkou, lebo v Ríme žijúcim ľuďom tabule neodhaľujú. Telefonát ho neveľmi vzrušil.
Jeho báseň z r. 1944 – Antico Cafe Greco je dlhá. Kúsok z nej uverejním:
Ticho a chladno je v Cafe Greco
Len maľby na stenách prihovárajú sa
A šíria ovzdušie bývalých čias
Keď všetko tieklo pokojnejšie ako rieka
…
Tu sedel Baudelaire
Popíjal alkohol silný a nezriedený
Mal lásku a bol v plnej sile bôľu
Slovo ku slovu a verše na krásu zapaľovali klenbu
…
Čašník Ovidio sa mi ukláňa
Nesie mi moju obľúbenú čenterbu
Voňavú zelenú a opojnú
Môj dúšok je hlboký a dych mu nestačí
…
Treba si pripomínať osobnosti, ktorých je stále menej.
PS: Nadpis nesúvisel s textom, ale kvôli nemu bude väčšia čitateľnosť. V médiách sa to deje stále.